Potrebný materiál:
obrazová tabuľa H14, H15, H16, H17, H18

Pripravím si nákres H14 a H15.
„Tu vidíte teploty v júli a v januári v rôznych zemepisných šírkach na Zemi.“

Ukážem Slnko a severný obratník na nákrese H14.
„Keďže je Slnko pri severnom obratníku, na severnej pologuli je leto. Tu môžete vidieť horúce oblasti v tomto období.“
Prechádzam prstom po tabuli vodorovným smerom zľava doprava.
„Veľmi horúco, horúco, chladno, a znova horúco. Aj v tejto zóne sú okrem teplých aj studené oblasti. Teplota teda nezávisí len od geografickej šírky. Od čoho ešte?“
Prídeme na to, že sú to Himaláje, kde je zima kvôli ich vysokej nadmorskej výške.

Ukážem Slnko a južný obratník na nákrese H15.
„Teraz leží Slnko blízko pri južnom obratníku. Leto je na južnej pologuli. Pozrime sa znovu, kde je najviac horúco. Čím ďalej idem od Slnka, tým je tam chladnejšie. Tu celkom na severe je veľmi chladno.“

Ukážem nákres H16.
„Tu vidíme Slnko nad rovníkom. Sú to dni jarnej a jesennej rovnodennosti. Pamätáte si na prúdenie vetrov na našej Zemi? V tomto období stúpa teplý vzduch na rovníku smerom hore a je nahrádzaný chladnejším vzduchom prichádzajúcim od obratníkov.
Chladnejší vzduch teda prúdi v smere k rovníku a je odklonený v dôsledku otáčania Zeme. Prúdi proti smeru otáčania Zeme, teda na západ.“
Ukážem červené šípky z obratníkov smerom k rovníku.

Ukážem modré šípky medzi obratníkmi a polárnymi kružnicami.
„Tieto vetry prúdia smerom k pólom a tiež sú odklonené v dôsledku otáčania Zeme. Odkláňajú sa v smere otáčania Zeme, teda na východ. Vanú zo západu a preto ich ľudia nazývajú západné vetry.“
Ukážem na niektoré modré šípky na severnej pologuli.
„Tu je ale prúdenie vetra odklonené kontinentami.“
Ukážem modré šípky na južnej pologuli.
„Tu nie sú kontinenty, tak prúdenie vzduchu nie je odklonené.“

Ukážem a popíšem nákresy H17 a H18, ktoré znázorňujú, ako zmeny teplôt počas roka menia smer globálnych (stálych) vetrov.
Vietor prináša vodu do rôznych oblastí Zeme, pretože teplý vietor môže nabrať veľa vody a tým sa menia oblasti častých zrážok v rôznych ročných obdobiach.

Prezeráme si nákresy.
„Môžeme tu vidieť šípky pre smer prúdenia vzduchu. Farby pevniny súvisia s množstvom zrážok. Žltá je oblasť, kde je málo zrážok. Zelená znázorňuje mierne zrážky, silno zelená najviac zrážok. Množstvo zrážok sa v priebehu roka mení. Nákres H17 znázorňuje zrážky na Zemi v mesiaci január a nákres H18 v júli.“
Ukážem nákres H17.
„Leto je tu na severnej pologuli. Tu vidíme oblasť s veľkým množstvom zrážok, tu s občasnými zrážkami.“

Ukážem nákres H18.
„Tu je leto na južnej pologuli. Keď si porovnáme oba obrázky, môžeme vidieť, že Zadná India má v čase leta viac zrážok a v čase zimy menej. Je to veľký rozdiel. Na nákresoch k pevninovému a morskému vánku sme videli, že na smer vetra má vplyv aj existencia pevniny a vody.“

Ukážem Indiu na nákrese H17.
„Táto oblasť je obklopená vodou. Je leto. Pretože pevnina sa rýchlo zohrieva, stúpa nad ňou teplý vzduch. Preto sa tieto vetry odkláňajú smerom k pevnine. Prinášajú so sebou veľa zrážok. Keď prichádza vietor od mora a je veľmi teplo, je vzduch nasiaknutý vodou. Preto sú v tomto čase v Zadnej Indii silné prívalové dažde. Nazývame to monzúnové dažde alebo letné monzúny.“
Napíšem pojem na kartičku.

Ukážem Indiu na nákrese H18.
„Teraz je zima. Teplý vzduch stúpa nad morom, studený vzduch prúdi z pevniny. Teraz je zrážok málo.
To isté môžeme vidieť aj v Austrálii, aj tu šípky menia svoj smer.
Austrália je celá obklopená vodou. Je leto a my môžeme pozorovať ten istý fenomén. Vidíme tu oblasť so silnými dažďami. Tu teda tiež bývajú monzúnové dažde.“

Ukážem nákres H17.
„Teraz je v Austrálii zima, vetry otočia svoj smer, pretože voda je teplejšia než pevnina. Teraz je v tejto oblasti sucho.“

Zapísať / nakresliť si prezentáciu.
Samostatné prevedenie prezentácie.