SOCIÁLNA PRÁCA NA ŠKOLÁCH – REALITA ALEBO SEN?

Autorky: Mgr. Martina Gymerská, Mgr. Eva Krššáková, Mgr. Ľubica Maďarová

Článok bol uverejnený v časopise Integrácia 3-4/2018, Rocník 29. December 2018 ISSN 1336-2011

 V dnešnej spoločnosti dochádza k viacerým zmenám, ktoré zároveň ovplyvňujú rozvoj a smerovanie sociálnej práce. S narastajúcou potrebou pomoci človeku v rovine sociálnych interakcií a vzťahov v rôznych oblastiach jeho života, vzniká potreba rozvoja sociálnej práce v rozličných sférach.

Takouto oblasťou je aj prostredie školy a školských zariadení. Sociálne problémy vždy mali dopad na fungovanie žiakov v škole. Dá sa však povedať, že v posledných rokoch sa sociálne problémy stávajú závažnejšími, spletitejšími a ešte viac zasahujú prospievanie žiakov v škole, ich celkový intelektuálny, emocionálny a sociálny rozvoj.

V nasledujúcom článku chceme priblížiť tému školskej sociálnej práce, ktorá funguje v zahraničí už niekoľko desiatok rokov a oboznámiť čitateľov s projektom, ktorý realizuje naše občianske združenie PERSONA.

V úvode článku vám ponúkame dve  reflexie učiteliek základných škôl (jednu zo Slovenskej republiky a jednu z Českej republiky), aby sme získali aspoň malú sondu do tejto problematiky priamo od učiteľov, ktorí dopad sociálnych problémov na žiakov a ich najbližšie sociálne okolie dennodenne pozorujú vo svojej práci.

1. Očami učiteľov – reflexie

Reflexia zo Slovenska

Súčasná doba ukazuje, že výchovný proces na školách je čoraz ťažší, deti sú agresívnejšie a stále viac ohrozené sociálno-patologickými javmi, ktoré sa aj v čoraz väčšej miere vyskytujú u žiakov. Pribúdajú dysfunkčné rodiny, chudobné rodiny, deti závislých rodičov. V súvislosti s tým pribúda počet prípadov záškoláctva, o drogách a alkohole ani nehovoriac.

Z množstva odborných zamestnancov, ktorých by mohla mať škola k dispozícii podľa zákona č.317/2009 Z.z o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov – školský psychológ, špeciálny pedagóg, školský logopéd, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, školy mávajú poväčšine špeciálneho pedagóga, ak ho vôbec majú. Všetky vyššie spomenuté problémy na školách riešia buď výchovní poradcovia (ich funkcia, by sa ale mala zaoberať trošku odlišnými problémami a kariérnym poradenstvom pre žiakov), alebo triedni učitelia. V súčasnosti ale triedny učiteľ nie je ani časovo a ani kompetenčne disponovaný, aby riešil dostatočne a úspešne tieto problémy. Triedny učiteľ, obzvlášť na 2. stupni ZŠ, nemá dostatok času, aby problém riešil včas a dostatočne, nakoľko niekedy učí vo svojej triede iba 1 hodinu do týždňa a triednické hodiny sú po vyučovaní, kedy sú už žiaci unavení a chceli by byť radšej doma.

Školy často spolupracujú s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Tieto vykonávajú pre školy diagnostiku, prácu s problémovými žiakmi aj preventívne aktivity. Práve tu nastávajú problémy, keďže tieto aktivity by mali byť vykonávané v rámci celého triedneho kolektívu, ale pre administratívu s tým spojenú, nie všetci rodičia žiakov k tomu dajú súhlas a táto aktivita sa tak nemôže uskutočniť.

Prax teda ukazuje, že sociálny pracovník by bol veľmi užitočný odborný zamestnanec školy, pretože by bol súčasťou školy (odpadli by tým administratívne prekážky pre preventívne aktivity), mohol by pracovať aj počas vyučovania, počas výchovných predmetov. Okrem toho vidím prínos sociálneho pracovníka v škole najmä v 2 oblastiach: 1. bol by kompetentný aj na vykonávanie terénnej sociálnej práce s problémovými rodinami; 2. bol by neutrálnou osobou pri riešení konfliktov so žiakmi v škole, pretože nie je ani učiteľ a ani zainteresovaný rodič a môže pomôcť riešiť problém s určitým nadhľadom. Nemalý prínos v práci sociálneho pracovníka vidím aj v tom, že by mal viac času na preventívne aktivity, nakoľko v súčasnosti sú koordinátormi zväčša učitelia na plný úväzok. Taktiež by mal čas aj možnosti pracovať na zlepšovaní sociálnej klímy v škole.

Mgr. et Mgr. Mária Tisoňová, Slovenská republika

Reflexia z Čiech

V naší škole přibližně polovina žáků nežije s oběma svými biologickými rodiči. Většina z těchto rodin je neúplných, část dětí má nového otce. Část rodin se nachází v dluhové pasti, rodiče nemohou podporovat dítě ve školních aktivitách (exkurze, lyžařský kurz) a mimoškolních aktivitách (návštěvy kroužků). V oblasti zneužívání návykových látek u žáků většinou řešíme kouření cigaret, výjimečně experimentování s marihuanou nebo s psychofarmaky, ke kterým mají žáci přístup doma, protože je užívají rodiče. V naší škole nemáme problém se záškoláctvím. U některých dětí vedeme rozhovory s rodiči, protože mají časté, ale omluvené absence. Ukazuje se, že příčinou může být závislost žáků na počítači. Rodiče v našem regionu obtížně hledají odbornou pomoc, ve městě chybí dětský psycholog a dětský psychiatr. V posledních letech pozorujeme zhoršení vztahů mezi dětmi ve třídách, to může být taky jeden z důvodů, proč se žáci vyhýbají škole. Konflikty se spolužáky, nepřátelská atmosféra může vést k nemocnosti, která má psychosomatický základ. Zhoršující se vztahy odrážejí vztahy ve společnosti, souvisí s rizikovým chováním na sociálních sítích. Realizujeme programy se třídami, které mají předejít vyčlenění dětí. Ohroženými žáky jsou jistě žáci se speciálně vzdělávacími potřebami. V této otázce nám velmi pomáhá skutečnost, že ve většině tříd pracuje asistent pedagoga.

Sociální problémy, které řešíme, se v současné době mírně proměňují. Z mého pohledu se do života společnosti promítá vysoká míra pracovní zaneprázdněnosti rodičů, práce ve 3-směnném provozu, dojíždění za prací. Nízká míra nezaměstnanosti rodičů s sebou přináší také jistá úskalí, pracují rodiče, kteří dlouhodobě nepracovali. Je pro ně jistě obtížné sladit po dlouhé době pracovní a rodinný život. Snažíme se všechny tyto problémy řešit. Uvedu konkrétní příklad: Ve 2. třídě máme žákyni, která má speciální vzdělávací potřeby, je v péči speciálně pedagogického centra, pracuje s asistentem pedagoga. Žákyně často chybí. Ve spolupráci s oddělením sociálně právní ochrany jsme dohodli péči pro dítě v Centru pro rodinu. Pracovnice dochází do rodiny, pomáhá rodičům s řešením problému s opakovaným výskytem vší, s hygienickými návyky. Doprovází matku na vyšetření dítěte do zdravotnických zařízení (logopedie, oční lékař), ale i do školských poradenských zařízení (kontrolní vyšetření ve speciálně pedagogickém centru). Rovněž se zaměřuje na rozvoj dítěte, např. podporu domácího čtení.

Při řešení těchto problémů spolupracujeme s odborem sociálních věcí a zdravotnictví Městského úřadu Broumov, konkrétně s oddělením sociálně-právní ochrany dětí, s Úřadem práce, s Centrem pro rodinu, které je součástí Centra sociálních služeb Naděje (příspěvková organizace Města Broumova), se Střediskem výchovné péče Kompas, s neziskovými organizacemi, např. Salinger, z. s. (zapsaný spolek) z Hradce Králové.

Velmi bychom ocenili vznik pracovní pozice sociálního pedagoga[1]. Tuto možnost nabízí Operační program Výzkum, vývoj a vzdělávání. Zvažujeme podání grantové žádosti. Program umožňuje na 2 roky zaměstnat sociálního pedagoga na úvazek 0,1 až 1,0. Projekt předpokládá, že sociální pedagog bude poskytovat podporu ve vzděláváni sociálně znevýhodněným žákům, bude se zabývat prevencí obtíží v oblasti chování, bude zvyšovat povědomí pedagogů školy v sociálních otázkách, bude posilovat komunitní charakter školy, bude koordinovat doučování, včetně náboru dobrovolníků. Sociální pedagog bude spolupracovat s obcemi, zdravotnickými zařízeními, soudy, policií a dalšími zainteresovanými orgány a organizacemi. Bude se zaměřovat na včasné odhalení ohrožených dětí (izolace, týrání, zanedbávání, sociálně patologické jevy, kriminalita atd.) Pomohlo by nám kompletní obsazení školního poradenského pracoviště odborníky na celý úvazek: školního speciálního pedagoga, školního psychologa. Ministerstvo dlouhou dobu připravuje snížení přímé vyučovací povinnosti školního metodika prevence, dnes je to učitel, který učí na plný úvazek a má oblast prevence rizikového chování na starosti. Vítáme výměnu zkušeností mezi odborníky, tj. mezi pedagogy, sociálními pracovníky, policisty, soudci. Takové kulaté stoly se již realizují. Cítíme potřebu se soustavně vzdělávat v právních a sociálních otázkách.

Mgr. Nadežda Dvořáková, Česká republika

2. Školská sociálna práca v zahraničí a v našich podmienkach

V súčasných slovenských aj českých podmienkach je sociálna práca v školstve legislatívne neukotvenou aplikovanou disciplínou sociálnej práce. Zároveň ale školy musia hľadať riešenia sociálnych problémov, aj spôsoby ako im predchádzať.

V zahraničí, naopak, reflektujú meniace sa potreby spoločnosti a služby školskej sociálnej práce sa stali prirodzenou súčasťou školy v mnohých krajinách v Európe a vo svete. V súčasnosti sociálni pracovníci v školstve pracujú v približne 50 krajinách po celom svete. Z dlhého zoznamu krajín, kde je s úspechom využívaná široká pôsobnosť tejto profesijnej pozície, spomenieme našich najbližších susedov: Rakúsko a Nemecko. K ďalším krajinám patria USA, Kanada, Veľká Británia, Island, Švédsko, Fínsko, Dánsko, Nórsko, Holandsko, Švajčiarsko, Luxembursko, Francúzsko, Austrália, Nový Zéland, Japonsko, India, Rusko a mnoho ďalších.

Medzinárodná komunikácia medzi školskými sociálnymi pracovníkmi vzrastá aj vďaka publikáciám, konferenciám a rôznym aktivitám organizácii pracujúcich v tejto oblasti, ako napr. Medzinárodná sieť školskej sociálnej práce (http://internationalnetwork-schoolsocialwork.htmlplanet.com/). Národná asociácia sociálnej práce (NASW) vypracovala pre amerických sociálnych pracovníkov štandardy školskej sociálnej práce. Školská sociálna práca je rozvíjajúcim sa odborom sociálnej práce, ktorý reaguje na meniace sa potreby spoločnosti. Postupne pribúda aj literatúra k školskej sociálnej práci, metódy a formy práce a pod.

Hoci v slovenských podmienkach nemáme legislatívne ukotvenú školskú sociálnu prácu, sú pilotné snahy a projekty, ktoré sa snažia zaviesť pozíciu školského sociálneho pracovníka do škôl. V školskom roku 2006/2007 prišli prví školskí sociálni pracovníci na základné školy v Považskej Bystrici a Trnave. V snahe o rozšírenie školskej sociálnej práce bolo podniknutých niekoľko krokov, osvetových činností a seminárov, ktoré mali motivovať samosprávy, školy, ako aj samotných absolventov sociálnej práce, aby vypracovali projekty na zavedenie školskej sociálnej práce do škôl. V školskom roku 2007/2008 vyhlásilo mesto Nová Dubnica konkurz pre školských sociálnych pracovníkov na školy vo svojom meste a rok na to mesto Trenčín, ktoré sa snažilo pokryť všetky školy v meste. Následne v rámci reformy výchovy a vzdelávania bol pripravený a prijatý nový zákon o výchove a vzdelávaní (zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V rámci tohto zákona Ministerstvo školstva odmietlo uznať pozíciu školského sociálneho pracovníka a zaradilo do zákona nový typ odborného zamestnanca – sociálneho pedagóga. Vzhľadom na už existujúce pozície školských sociálnych pracovníkov bolo kompromisným riešením, že funkciu sociálneho pedagóga dnes môže zastávať aj absolvent sociálnej práce.

Mimo prostredia škôl, sú sociálni pracovníci v rezorte školstva zamestnaní v špeciálnych výchovných zariadeniach (diagnostické centrum, reedukačné centrum) a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie (centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva).

V súčasnosti profesia sociálneho pracovníka v školskom systéme nie je stále definovaná, koncepčne spracovaná a legislatívne vymedzená. Medzičasom bol prijatý zákon č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte aj Zákon č. 219/2014 Z.z.), ktorým bola legislatívne sociálna práca zadefinovaná ako „odborná činnosť vykonávaná sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom“ (viď § 2, ods.1 zákona č. 219/2014 Z.z.). Tiež bol legislatívne zadefinovaný aj kvalifikačný predpoklad na výkon odbornej činnosti, ktorá spadá pod kompetenciu sociálneho pracovníka, ktorým je získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca, ako aj kvalifikačný predpoklad na výkon odbornej činnosti, ktorá spadá pod kompetenciu asistenta sociálnej práce, ktorým je získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca (viď § 5, ods.1 zákona č. 219/2014 Z.z.).

Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje v § 6 odsek (2) písm. b) pracovné činnosti odborných zamestnancov nasledovne: poskytovanie kariérového poradenstva, sociálneho poradenstva a prevencie vo výchove a vzdelávaní a ostatné činnosti s tým súvisiace. Vzhľadom na deklarované poskytovanie sociálneho poradenstva chýba v § 23 pri vymenovaní odborných zamestnancov odborník, ktorý by bol kompetentný sociálne poradenstvo v školách a školských zariadeniach poskytovať. Takýmto odborným zamestnancom je sociálny pracovník.

Rovnako zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý upravuje školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, uvádza medzi činnosťami poskytovanými v rámci poradenstva aj sociálnu činnosť (napríklad poskytovanie sociálneho poradenstva, či socioterapie). Táto je realizovaná pedagogickými a odbornými zamestnancami, medzi ktorých podľa platnej legislatívy sociálny pracovník nepatrí.

Sumarizujúc teda môžeme konštatovať, že o sociálnej práci v rezorte školstva je možné uvažovať nasledovne:

• sociálna práca je realizovaná inými odborníkmi ako sociálnymi pracovníkmi:

• priamo v škole, pričom túto činnosť vykonávajú rôzni odborní zamestnanci školy (výchovný poradca, koordinátor prevencie, sociálny pedagóg, príp. iní odborní zamestnanci školy), ktorých priamy nadriadený je riaditeľ školy. Títo spolupracujú navzájom, s pedagogickými zamestnancami, ako aj s rodičmi a vonkajšími organizáciami;
• mimo prostredia školy, pričom ju vykonávajú odborníci (psychológ, logopéd, špeciálny pedagóg…) – zamestnanci školských poradenských zariadení,
  • sociálna práca je realizovaná sociálnymi pracovníkmi – zamestnancami rezortu školstva:
• v špeciálnych výchovných zariadeniach (diagnostické centrum, reedukačné centrum);
• v školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie (centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva).

3. Možnosti uplatnenia sociálneho pracovníka v školskom prostredí

Sociálna práca významne prispieva k skvalitneniu a zefektívneniu školského systému. Zatiaľ čo učitelia rozvíjajú potenciál žiakov cez odovzdávanie vedomostí a zručností, sociálni pracovníci poskytujú žiakom podporu, aby mali čo najoptimálnejšie podmienky pre učenie.

Pri odstraňovaní bariér vo výchovno-vzdelávacom procese je potrebný komplexný multidisciplinárny prístup pri diagnostike problému žiaka. Vzdelávacie problémy sú často spôsobené sociálnymi problémami na pozadí, nepriaznivou sociálnou situáciou v rodine, psychologickými problémami. Sprostredkovanie pomoci si vyžaduje koordináciu viacerých intervenujúcich subjektov (triedny učiteľ, rodičia, odborníci, dieťa). Sociálny pracovník prostredníctvom prípadových konferencií a koordinácie týchto subjektov dokáže zabezpečiť efektívny komplexný prístup zameraný na pomoc pri ochrane dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.), k dodržiavaniu ktorého je zaviazaný každý.

Sociálni pracovníci v školstve sú veľkým prínosom pri budovaní inkluzívneho prostredia škôl, aby školy mohli začleniť do vzdelávacieho procesu všetky deti bez ohľadu na to, akým výzvam musia čeliť vzhľadom na svoje rozdielne schopnosti, rôznorodé zázemie a širokú škálu problémov. Sociálni pracovníci v školstve tak pomáhajú prekonávať školám bariéry vo výchovno-vzdelávacom procese ich žiakov, spôsobené zdravotným znevýhodnením žiakov, problémami fyzického aj duševného zdravia, problémami v učení, zneužívaním návykových látok, tehotnosťou maloletých, rodinnými problémami zahŕňajúcimi domáce násilie, rozvod, zneužívanie detí, bezdomovectvo, chorobu v rodine a iné.

Rovnako sociálni pracovníci v školstve pomáhajú v rámci školského systému prekonávať problémy ako diskriminácia, šikana, či neprimerané správanie zamestnancov škôl a školských zariadení. V spolupráci s multidisciplinárnym tímom pracovníkov riešia širokú škálu problémov miestnej komunity, ktoré majú negatívny dopad na napredovanie žiakov vo vzdelávaní, ako sú násilie a kriminalita, nedostatok komunitných služieb, extrémizmus a rasizmus, chudoba a problémy spojené s marginalizáciou časti obyvateľstva. Sociálni pracovníci pôsobia ako sprostredkovatelia a koordinátori odbornej pomoci pri komunikácii s obcou, UPSVaRom, súdom, políciou a ďalšími intervenujúcimi subjektmi.

Sociálni pracovníci mobilizujú silné stránky rodiny, školy a komunity, aby prekonali prekážky stojace na ceste vzdelávaniu. Sociálny pracovník napĺňa potrebu dieťaťa pri regulovaní vzťahov a komunikácie medzi školou, rodinou, komunitou, pôsobí ako jeho advokát, resp. podporovateľ, ktorý dieťaťu sprístupňuje informácie, ktorým dieťa nerozumie. Sociálni pracovníci spolu s celým tímom pedagogických a odborných zamestnancov používajú rôzne metódy a formy práce, aby posúdili a pomáhali adresne riešiť problémy svojich klientov. Tým, že sociálni pracovníci pomáhajú riešiť problémy, ktoré ovplyvňujú vzdelávanie žiakov, pomáhajú im rozvinúť ich potenciál a tiež prispievajú k ochrane a presadzovaniu práva na vzdelávanie, ktoré rešpektuje dôstojnosť, hodnotu a kultúru každého jednotlivca.

Úlohou škôl je tiež pripraviť žiakov na život v zložitom a rýchlo sa meniacom svete a preto je nevyhnutné nachádzať flexibilné modely vzdelávania. Školy musia okrem pôvodného vzdelávacieho curricula, naučiť deti kreatívnemu a kritickému mysleniu, riešeniu problémov, sociálnym zručnostiam, komunikačným zručnostiam, či zručnostiam v rozhodovaní. Naplnenie tejto úlohy školy si vyžaduje tímový prístup viacerých profesionálov s rôznymi odbornými znalosťami, aby sa mohlo dosiahnuť rozšírenie vzdelávacích cieľov aj o osobnostno-sociálnu výchovu a rozvoj kľúčových kompetencií potrebných vo všetkých oblastiach života. Sociálni pracovníci v školstve majú tiež kľúčovú rolu v sprevádzaní žiakov v rozvoji ich intelektuálneho, emocionálneho a sociálneho potenciálu.

4. Projekt na podporu etablovania školskej sociálnej práce

Začiatkom júla 2018 rozbehlo občianske združenie PERSONA realizáciu projektu Etablovanie sociálnej práce v školských zariadeniach a zavádzanie programov osobnostno-sociálnej výchovy do škôl. Projekt sa zameriava na dve oblasti, ktoré prispievajú k prevencii a eliminácii negatívnych sociálno-patologických javov a rizikového správania u mladých ľudí.

1. línia plánovaných aktivít projektu je zameraná na vytvorenie podmienok preetablovanie sociálnej práce v školách a školských zariadeniach. Cieľom je spolupodieľať sa na vytváraní podmienok pre služby sociálnej práce v školách a  školských zariadeniach tak, aby vyhovovali potrebám žiakov a ich rodín, školám, školským zariadeniam, ako aj školským sociálnym pracovníkom a aby odzrkadľovali hodnoty profesie a trendy súčasnej praxe v sociálnej práci.

Medzi hlavné výstupy realizovaných aktivít projektu patria nasledujúce vytvorené koncepčné, analytické a metodické materiály:

• Východiská praxe sociálnej práce v oblasti školstva (Podkladový materiál k riešeniu problematiky výkonu sociálnej práce v školách a školských zariadeniach a pracovného zaradenia sociálnych pracovníkov v rezorte Ministerstva ŠVVŠ SR);
• Štandardy sociálnej práce v školách a školských zariadeniach;
• Podklady pre zaradenie sociálnej práce v školstve medzi špecializovanú odbornú činnosť podľa § 2 ods. 2 zákona č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci,
• Legislatívne návrhy, ktoré budú podporovať etablovanie sociálnej práce v školách a školských zariadeniach.

2. línia plánovaných aktivít projektu je zameraná na vytvorenie podmienok prezavádzanie osobnostno-sociálnej výchovy (OSV) do škôl. Výstupom tejto časti projektu budú vytvorené metodické materiály podporujúce zavádzanie osobnostno-sociálnej výchovy do škôl. Jedná sa o 7 sád školiacich a metodických materiálov vo forme krátkych videí, pracovných listov, učebníc, metodických príručiek, vrátane ich anglických mutácií a pod. na témy: 1. Sebapoznávanie; 2. Komunikácia; 3. Riešenie konfliktov; 4.Psychohygiena; 5. Stanovovanie a napĺňanie životných cieľov; 6. Medziľudské vzťahy; 7. Partnerský život. Vytvorené podklady budú voľne dostupným výstupom na web stránke projektu coolschool.sk, z ktorej budú môcť čerpať školskí sociálni pracovníci a ďalší záujemcovia o tento druh vzdelávania a metód primárnej prevencie.

Realizácia projektu je možná vďaka finančnej podpore z Európskeho sociálneho fondu, prostredníctvom operačného programu Efektívna verejná správa. Neformálnym partnerom projektu je Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce (www.socialnapraca.sk).

Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na http://www.reformuj.sk/.

Bližšie informácie o aktivitách projektu, ako aj o možnostiach zapojenia sa do realizovaných aktivít nájdete na www.coolschool.sk od januára 2019.

[1] Poznámka autorov: Na Slovensku sú na výkon pracovných činností, ktoré svojím charakterom zodpovedajú sociálnej práci, kompetentní sociálni pracovníci v zmysle zákona č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na Slovensku nie je sociálny pedagóg oprávnený vykonávať sociálnu prácu.