MONTESSORI PRINCÍPY

Montessori školy majú svoje špecifické znaky – určité princípy, ktorými sa riadia. Medzi tie hlavné patrí:

Slobodný rozvoj dieťaťa
Montessori vzdelávanie je založené na rešpekte k vývinovej psychológii. Tá popisuje vývinové fázy dieťaťa, jeho potreby a dispozície vo vzťahu k mysleniu a učeniu v jednotlivých fázach. Aj preto a z úcty k jedinečnosti každého dieťaťa sa dôraz kladie na slobodný rozvoj dieťaťa, pričom každému dieťaťu je umožnené postupovať vpred svojím vlastným tempom.
Dieťa si slobodne, podľa svojich potrieb a záujmov vyberá činnosť, ktorej sa venuje tak dlho, ako potrebuje. Rozhoduje sa, kde a s kým bude pracovať. Pedagóg nezasahuje do samostatnej činnosti dieťaťa, pomáha, iba keď ho o to dieťa požiada.
Sloboda v Montessori pedagogickom koncepte je sloboda s obmedzeniami v podobe pravidiel, ktoré sú pre dieťa dobré a ktoré dieťa v procese výchovy dobrovoľne prijme, pretože ich pochopí ako prospešné.

Samostatnosť a k zodpovednosť za vlastné učenie
„POMÔŽ MI, ABY SOM TO DOKÁZAL SÁM.“ – Táto prosba, s ktorou sa malé dieťa obrátilo na Mariu Montessori, sa stala hlavným krédom jej pedagogiky. Montessori pedagóg vedie deti k samostatnosti a k zodpovednosti za vlastné učenie. Pri tom mu pomáhajú aj premyslené prezentácie a učebné pomôcky. Veľkú časť dňa deti pracujú samostatne, samy si zostavujú individuálny týždenný rozvrh. Úlohou dospelých je urobiť všetko potrebné pre to, aby dieťa vlastnými silami a svojim tempom získalo nové vedomosti a zručnosti, v praxi to predovšetkým znamená pripravené prostredie a pripravený pedagóg.

Pripravené prostredie
Pripravené prostredie je prispôsobené vývinovým potrebám dieťaťa. Stimuluje prirodzený záujem dieťaťa, umožňuje mu nezávislú činnosť spojenú s objavovaním a tiež dostatok slobodného pohybu. Pripravené prostredie Montessori tried zahŕňa zvyčajne otvorené skrinky s policami, ktoré premysleným usporiadaním členia veľký priestor triedy na menšie oddelenia a poskytujú deťom určité súkromie. V každom oddelení sú v policiach uložené pomôcky z nejakej oblasti. Učiteľ vysvetlí deťom, ako majú pracovať s pomôckami a keď sa zistí, že mu deti porozumeli, nechá ich pracovať samostatne. Deti sú vedené k tomu, aby pomôcku po ukončení činnosti odniesli na to isté miesto.

Úloha pedagóga v montessori pedagogickom koncepte
Úlohou montessori pedagóga je viesť dieťa k samostatnému učeniu. Montessori pedagóg sa stavia skôr do úlohy sprievodcu a koordinátora vzdelávania. To umožňuje individualizáciu výučby – rešpektovanie individuálnych potrieb a napĺňanie potenciálu každého dieťaťa.
Predpokladom pre správnu činnosť Montessori pedagóga je osvojenie si určitej formy sebadisciplíny, ktorá sa navonok prejavuje trpezlivosťou a predovšetkým úctou k osobnosti dieťaťa.
Montessori pedagóg by mal svojou činnosťou vytvárať vhodné podmienky ku vzdelávaniu z hľadiska priestoru, času, obsahu i štruktúry. Na jednej strane dáva dieťaťu možnosť slobodnej voľby vo výbere činnosti, na druhej strane pomáha vybrať činnosť pre dieťa, ktoré sa nedokáže samo rozhodnúť. Učiteľ tak dáva slobodu dieťaťu len vtedy a tam, kde je schopné samo prevziať zodpovednosť. Tento bod musí učiteľ vedieť rozpoznať a taktiež s ním vedieť vo vzdelávacom procese pracovať.

Hodnotenie a kontrola
Ciele Montessori pedagogiky nie sú zlučiteľné s klasifikáciou, preto sa deti v Montessori škole neznámkujú. Pedagóg poskytuje dieťaťu spätnú väzbu a povzbudzuje ho k ďalšej práci. Vnútornou motiváciou je vnútorná potreba dieťaťa rozvíjať sa, záujem spúšťajú príťažlivé pomôcky, možnosť slobodného výberu činnosti, príťažlivý obsah a forma prezentácií pedagóga.
Viaceré pomôcky, s ktorými dieťa pracuje, umožňujú kontrolu správnosti. Zodpovednosť za kontrolu sa posúva z pedagóga na dieťa. Chyba v Montessori koncepte nepredstavuje nič zlé, ukazuje dieťaťu, kde sa nachádza vo svojom vývine. Pedagóg zreflektuje, čo dieťa zvláda a v prípade potreby ponúkne dieťaťu ďalšie práce v danej oblasti. Odmenou pre dieťa je uspokojenie z činnosti samotnej.

Trojročia a vzájomné vzdelávanie
Významným prvkom v Montessori pedagogickom koncepte je vekovo zmiešaná trieda, výučba v takzvaných trojročiach, pričom tri ročníky dohromady môžu mať početnú veľkosť jednej menšej bežnej triedy. Rozličný vek detí v skupine podporuje spoluprácu a minimalizuje súťaživosť. Deti si navzájom pomáhajú, a ako postupujú do vyšších ročníkov, striedavo si zažívajú role toho, komu je pomáhané, a toho, kto sám pomáha. Pomoc druhým, keď jedno dieťa učí niečo druhé, je zároveň dobrou formou vlastného učenia.

Kozmická výchova
Kým boli Maria a Mario Montessori v Indii (1939 – 1946), vytvorili učebné osnovy pre staršie deti vo veku od 6 do 12 rokov. Mario Montessori nazval tento učebný plán Kozmická výchova. Medzi predmety zahrnuté pod kozmickú výchovu patrí napríklad zemepis, astronómia, geológia, fyzika, chémia, biológia, dejepis či sociológia. Integrácia týchto oblastí v kozmickej výchove pomáha dieťaťu pochopiť usporiadanie sveta. Dieťa postupne prichádza k poznaniu, že všetko vo svete, či už ide o najmenšiu molekulu, či o najväčší organizmus, existuje vo vzájomnom vzťahu. Ak dieťa správne porozumie tejto sieti vzťahov, môže jednoducho prísť na to, že aj ono samotné je súčasťou kompaktného celku sveta.
Uvedomením si vzájomnej závislosti všetkých vecí sa vyvinie u detí pocit vďaky. Kozmická výchova poskytuje tiež deťom hlboké pochopenie ich morálnej zodpovednosti za riešenie globálnych problémov, ktoré postihujú ľudstvo a životné prostredie. Kozmická výchova je cestou, ako obnoviť harmóniu a poriadok, a tým umožniť ľudstvu realizovať svoj skutočný potenciál, svoju kozmickú úlohu.








„O koľko viac by bol život bohatší a plnší, ak by sme videli dieťa v jeho celej veľkosti a kráse namiesto toho, aby sme sa sústreďovali na všetky jeho malé chyby?“.

MARIA MONTESSORI