Potrebný materiál:
obrazová tabuľa E1;
modro-červená tyč dlhá 1 m;
dlhšia červená stužka

Pripomenieme deťom prvý veľký príbeh, kedy sa formovala aj naša Zem a prepojíme to s nadobudnutými vedomosťami a skúsenosťami z predchádzajúcich pokusov.
„Spomínate si ešte na malú rozžeravenú guľu v studenom obrovskom vesmíre, ktorá sa točila a obiehala okolo svojej hviezdy – Slnka?
Áno, je to príbeh o vzniku našej Zeme. Predstavte si tie častice, z ktorých vznikala naša dávna planéta – boli rôzne. Niektoré boli ťažké, také ako nájdeme napríklad v kovoch, iné menej ťažké, aké sú napríklad v skalách, v mineráloch. A aj ľahké – aké sú napríklad vo vode alebo v plynoch."

„Kým to všetko bola jedna točiaca sa horúca žeravá zmes častíc, vo vnútri sa dialo niečo, čo si už viete predstaviť. Častice sa začali samostatne zoraďovať. Usporadúvali sa od najťažších po najľahšie. Tie, ktoré boli ťažšie, tlačili silnejšie na ostatných pred sebou a postupne sa podsúvali nižšie a nižšie, až sa dostali celkom dolu – do vnútra našej zemegule. Tie menej ťažké si podobne nachádzali svoje miesta vyššie nad nimi. A tie najľahšie, tie sa dostávali postupne hore.“

Následne ukážeme deťom obrazovú tabuľu E1 a popíšeme jednotlivé vrstvy Zeme – barysféra, litosféra, hydrosféra, atmosféra a etymologický pôvod ich názvov.
„Sem sa nakoniec dostali všetky najťažšie častice. Dolu, do stredu našej zemegule. A vytvorili „ťažkú guľu“.Tvorí väčšinu našej planéty. Nazývame ju barysféra.“

„Nad ňou sa ukladali menej ťažké častice. To sú dnes pevné skaly – minerály a horniny. Tvoria dnes pevný obal našej Zeme. Ten sa volá sa litosféra.“
„Tu všade nad litosférou vidíme modrý obal Zeme. To je voda. Túto časť Zeme nazývame hydrosféra. Kvapalná hydrosféra v skutočnosti neobaľuje našu planétu takto všade nad litosférou. To preto, že litosféra nie je na povrchu všade rovnaká, sú na nej pohoria, doliny... a voda je iba v priehlbinách.“

„Tu vonku, všade okolo, má naša Zem ešte jeden obal, to je vzduch. Táto vrstva má tiež svoje meno, volá sa atmosféra.
Plynná atmosféra nie je presne ohraničená. Pri zemskom povrchu, tu, je atmosféra hustejšia, tam je veľa plynných častíc pri sebe, potom smerom do vesmíru je ich stále menej a menej.“

Pre lepšiu predstavu o veľkostných pomeroch jednotlivých vrstiev Zeme, ukážeme deťom pomery jednotlivých vrstiev na príklade, keby mala Zem priemer 130 cm.
„Predstavme si, keby priemer Zeme bol 130 cm. Akú hrúbku by mali jednotlivé vrstvy Zeme?“
Deti hľadajú informácie a počítajú vlastnými silami.

Priemer Zeme je cca 13 000 000 m.
Litosféra má hrúbku 8 000 až 32 000 m.
Hydrosféra – niekde 0 m, na najhlbších miestach 8 000 m. V priemere 4 000 m.
Atmosféra nie je ohraničená. Siaha do výšky 1 000 000 až 2 000 000 m. Pokračuje ešte vyššie, no s veľmi malou hustotou.

Zapísať / nakresliť si prezentáciu.
Samostatné prevedenie prezentácie.
Vytvoriť model Zeme s jednotlivými vrstvami.
Všetko spoločne prerozprávať, pokračovať v prepočítavaní.
Kresliť, výtvarné techniky: kruh s priemerom 1,3 m nakresliť pomocou šnúry a pripináčika, barysféru namaľovať vodovými farbami, hydrosféru tenkou modrou farbičkou, atmosféru suchým pastelom.