Potrebný materiál:
obrazová tabuľa G1;
lampa; polystyrénová guľa na ihlici; špeciálny uhlomer z papiera; Polárka; polkruhové šípky; kartičky s ročnými obdobiami; 4 šípky: jarná a jesenná rovnodennosť, letný a zimný slnovrat; elipsa z kartónu / flísu

Položím elipsu tak, aby dlhšia os smerovala k Polárke a postavím na ňu slnečné svetlo (lampu). Držím guľu tak, že rovník je presne vo výške Slnka (lampy).
Položím šípky v protismere hodinových ručičiek. Ukazujú smer, v ktorom Zem putuje, z pohľadu severného pólu.
Otáčam Zem okolo vlastnej osi.
„Vieme, že Zem sa otáča okolo vlastnej osi. Toto otáčanie je zodpovedné za striedanie dňa a noci.“

Nechám Zem putovať okolo Slnka.
„Kým Zem raz obehne okolo Slnka, prejde jeden rok. Toto putovanie nazývame obeh Zeme okolo Slnka.“

„Keby sa Zem otáčala takto (os smeruje kolmo na zem), boli by deň a noc rovnako dlhé. V skutočnosti je ale zemská os naklonená k Polárke.“
Nakloním. „Ako veľmi je naklonená?“
Rôzne nakláňam. „Máme tu špeciálny uhlomer. Tu je uhol 23,5 stupňa.“
Držím Zem naklonenú približne v správnom uhle. „Viem, že zemská os je naklonená o 23,51° smerom ku Polárke. Viem, že Zem obieha okolo Slnka po elipse. Môžem si teraz ukázať obeh Zeme okolo Slnka.“

Miestnosť zatemním. Ukážem polohu Zeme na začiatku jari.
„Polovica Zeme je osvetlená. Svetlo počas dňa dopadá na Zem rovnomerne, deň aj noc sú všade na Zemi rovnako dlhé. Severný a južný pól sú osvetlené. Toto je špeciálny deň v roku – deň jarnej rovnodennosti na začiatku jari. Je to 20. marec.“
Položím šípku Jarná rovnodennosť.

Nechám prejsť Zem o ¼ obehu ďalej.
„Zem putuje ďalej po obežnej dráhe.“
Zastavím pri letnom slnovrate.
„Zem je naďalej na polovicu osvetlená, Severný pól je stále na Slnku. Ale južný pól je stále v tieni. Tento deň nazývame letný slnovrat. Je to 21. jún.“
Položím šípku Letný slnovrat.

Necháme Zem putovať o ďalšiu ¼ obehu.
„Zem putuje ďalej po obežnej dráhe. Keď sa Zem dostane do tejto polohy, osvetľuje slnečné svetlo severný a južný pól. Deň a noc sú opäť všade rovnako dlhé. Tento špeciálny deň v roku – deň jesennej rovnodennosti nastáva 23. septembra.“
Položím šípku Jesenná rovnodennosť.

Nechám Zem putovať ďalej.
„Keď sa Zem dostane do tejto polohy, osvetľuje slnko južný pól stále a severný pól vôbec. Tento deň nazývame zimný slnovrat a nastáva 23. decembra.“
Nechám Zem putovať až do východiskovej polohy.
„Zem sa vrátila do pôvodného východiskového bodu. Táto cesta trvala 365 dní, to je presne 1 rok.“
Položím šípku Zimný slnovrat.

„Môžeme teraz označiť ročné obdobia. Pri zimnom slnovrate začína zima.“
Otočím šípku so zimným slnovratom. Na druhej strane šípky je napísaný dátum 23. december. Položím kartičku zima medzi šípky.
„Zem putuje ďalej ...“
„Zima trvá do jarnej rovnodennosti.“
Otočím šípku jarná rovnodennosť. Na druhej strane šípky je napísaný dátum 20. marec. „Začína jar.“ Položím kartičku jar. „Zem putuje ďalej ...“

„Od letného slnovratu máme leto“
Otočím šípku letný slnovrat. Na druhej strane šípky je napísaný dátum 21. jún. „Začína leto.“ Položím kartičku leto. „Zem putuje ďalej ...“
„Od jesenného slnovratu máme jeseň.“
Otočím šípku jesenná rovnodennosť. Na druhej strane šípky je napísaný dátum 23. september. Priložím kartičku jeseň. Nechám Zem putovať ďalej. „A tu začína opäť zima.“

Ukážem obrazovú tabuľu G1.
„To je to isté čo ste tu teraz videli.“
Postavím nákres za lampu a putujem so Zemou ešte raz okolo Slnka a ukazujem zároveň na obrázku.
„Tu vidíte neosvetlenú časť Zeme. Tu je jarná rovnodennosť ...“

Zapísať / nakresliť si prezentáciu.
Samostatné prevedenie prezentácie.