Potrebný materiál:
príbeh o meraní času / pomocné kartičky s osnovou príbehu (podľa potreby);
obrázky k téme príbehu;
rôzne kalendáre

Pozvem deti na prezentáciu a porozprávam im príbeh.
„Spočiatku boli vedomosti ľudských bytostí o čase veľmi konkrétne. Žili v rytme striedania dňa a noci a ročných období. Neskôr mali aj špeciálne dni: trhový deň, nedele a sviatky (náboženské pozadie), deň, v ktorom prijímali a deň, v ktorom vypovedávali ľudí zo služby v gazdovských spolkoch. Vtedy boli sviatky jediné voľné dni ľudí.
Aj v dávnych časoch si preto ľudia potrebovali nejako tieto dni zaznačiť.“

„Od dávnych časov ľudia pozorovali oblohu a premýšľali nad jej úlohou vo svete. Pokúšali sa zosúladiť sled udalostí na Zemi s pohybom hviezd, ktorý vnímali na oblohe. Už ste možno počuli o Babylončanoch, ktorí vytvorili kalendár v nadväznosti na pozorovanie hviezd. Ale aj v iných končinách sveta sa vždy ľudia veľmi zaujímali o zaznamenávanie času na základe pozorovania hviezdnej oblohy. Babylončania mali v roku 360 dní.“

„Egypťania potom určili dni presnejšie na 365 dní v roku. Egypťania tiež rozdelili deň na 24 hodín a týždeň rozdelili na 7 dní.“

„Rimania vymysleli kalendár, aby vedeli, v ktorej časti roku sa presne nachádzajú. Rozhodli, že prvý rok kalendára bude založenie mesta Rím. Tento kalendár nazývame Republikánsky kalendár. Rimania poverili vedcov, aby bol kalendár čo najpresnejší. Podľa ich výpočtov sa však ukázalo, že nie každý rok maže byť rovnako dlhý. Keby prvý rok mal 355 dní, druhý rok by musel mať o niekoľko dní viac. Tak vsunuli ďalší mesiac do stredu mesiaca február. Nasledovný rok mal znovu 355 dní a ďalší rok o jeden mesiac viac. Tým získal rok v priemere 365 dní, ako to poznáme aj dnes.“

„Keďže Rimania boli veľmi zaneprázdnení dobývaním cudzích krajín, potrebovali veľa vojakov, ktorí tiahli do ďalekých výprav. Častokrát boli povolaní aj mnohí vedci a inžinieri, aby išli s nimi. Počas veľkých vojen, nebol v Ríme žiaden veľký vedec, ktorý by sa mohol zaoberať kalendárom. A tak každý rok trval 355 dní. Tým vlastne Republikánsky kalendár zaostal. A tak kalendár čoraz viac zaostával za skutočným rokom a vôbec nesúhlasil s jednotlivými ročnými obdobiami.“

„Keď sa stal Julius Caesar konzulom v starom Ríme, dal kalendár „opraviť“. Bolo to v roku 46 pred naším letopočtom, presnejšie povedané v roku 708 po založení Ríma. Keď vedci, ktorí boli poverení skúmaním kalendára zistili, že chýba 90 dní a vsunuli ich do tohto roku. Tento rok mal potom 445 dní, aby sa dobehol rozdiel.“

„Ako môžeme vidieť, nebolo jednoduché vytvoriť kalendár. Náš dnešný kalendár sa volá Gregoriánsky kalendár a nesie meno po pápežovi Gregorovi XIII. Tento kalendár vznikol na základe starých kalendárov, ale v priebehu rokov ho stále viac vedecky prepracovávali.“

„Pri mimoriadnych udalostiach sa ľudia často rozhodovali, že zavedú nový letopočet (napríklad Francúzska revolúcia, Ruská revolúcia).
Koho táto téma zaujala, môže preskúmať, ako sa rôzne kalendáre nazývali a podľa akých udalostí sa začínalo ich meranie.“

Meranie času je späté s ľudským sebauvedomením. Deti musia prejsť v tomto zmysle tiež zrením. Zmysel pre čas sa objavuje až s nástupom schopnosti abstrakcie. Najmladšie školské deti sa ešte dobre neorientujú v časových súvislostiach. Preto máme pripravené aktivity, ktoré zodpovedajú veku.
V triede sa aktívne dostávame k téme času dvoma spôsobmi — príbeh o meraní času patrí k poznávaniu ľudskej bytosti a poukazuje na to, že meranie času je výsledkom dohôd medzi ľuďmi.
Druhá cesta je cez prirodzený sled udalostí v triede. Sledovanie triedneho kalendára a pripomínanie bežných akcií, ako sú napríklad narodeninové oslavy, výlety, prázdniny, návštevy v triede a podobne.

Skúmanie kalendárov v rôznych kultúrach, vytváranie vlastných kalendárov.
Výroba ročnej perlovej reťaze.
Denný kalendár triedy (papierová rolka z pokladne, trhací kalendár, zapisovanie denných udalostí...).
Prehľadný ročný kalendár (narodeniny, výlety, výpravy...).