Potrebný materiál:
obrazová tabuľa Q1;
časová os dejín vlastného národa v širšom kontexte (v prípade Slovenska ako minimum dejiny strednej Európy)

Pozvem deti na prezentáciu a popri odvíjaní časovej osi dejín vlastného národa im rozprávam príbeh.
„Kedysi dávno sa v strednej Európe objavili kultúry, ktoré obrábali pôdu. Mali takýto pluh. Nevieme ako sa nazývali, lebo nemáme o nich nič napísané, ale máme po nich keramiku a podľa nej sme ich nazvali – „kultúra s lineárnou keramikou“. Ďalšia je kultúra zvoncových pohárov. Je ich veľa.
Postupne zlepšovali náradie: pluhy, sekery. Zo stromov stavali takéto príbytky. Stále viac pracovali a dokázali vyrobiť domy, keramiku, šili oblečenie. Postupne ako sa ľuďom darilo, rozširovali sa. Aby sa obránili, tak stavali drevené palisády.“

„Približne 400 rokov p.n.l. prišli Kelti. Boli vynikajúci remeselníci, spracovávali kov, napríklad aj mince. Aj tu nejaké máme. Takéto sa našli práve tu v Bratislave, tam, kde stojí hrad.
Na prelome okolo roku 1 sa na našom území objavili nové kmene: Dáci a Gváni. Na dlhší čas boli vládcami práve oni. Zachovali sa nám o nich písomné informácie. Rozvíjali históriu. Písali o rôznych národoch. Rímsku ríšu nazývali Barbarmi.
Nazývali tak aj Slovanov, ktorí prišli z Bieloruska. Bolo ich veľa. Mali radi vodu. Uctievali ju, verili vo víly, vodníkov, morenu...“

„Slovania boli pripútaní k lesu a prírode aj obživou. Brtník (lesný včelár) dokázal získavať lesný med. Vyrábali z neho aj medovinu. Bývali v takom malom domčeku 2x3 m celá rodina. Bez komína s malými vchodmi, aby im neunikalo teplo, tak tam mali plno sadze.
Neskôr Slovania vytvorili okolo r. 123 prvú ríšu: Samova ríša. Rozvrátili ju však svojim vpádom Avari. Potrebovali rozsiahlu planinu. Okolo roku 830 Avari zmizli z dejín. Posledný zápis bol od Karola Veľkého. Asimilovali so Slovanmi.“

„Neskôr vzniká veľká ríša: Veľká Morava. Poznáme panovníkov: Svätopluk, Rastislav, Mojmír.
Neskôr prichádzajú Maďari. Poznali jazdu na koni. Usadili sa v Dunajskej kotline. Keď sa posúvali, tam ich porazili. Vrátili sa a naučili sa usadlému spôsobu života. Vytvorili spoločný štát Uhorsko. Žilo tam veľa národov: Nemci, Rusíni, Židia, Rómovia. Kráľ pozýval hostí, ktorí sa usádzali. Panovník Štefan prijal kresťanov. V Uhorsku zakladali kláštory: Kláštor pod Znievom.
V r.1961 sa stala veľká katastrofa, útok Mongolov. Zachované zostali iba hrady, ktoré boli útočiskom. Keď Mongoli odtiahli, tak vystavali ďalšie hrady. Teraz ich tu máme veľa.“

„Povráva sa, že v okolí Banskej Bystrice sedel na kameni bača, ktorý sledoval dve salamandry. Pod tým kameňom našiel zlato, ktoré tam začali ťažiť. Vyrábali potom mince a dukáty. Po tomto období vydával kráľ nové dukáty.
Prichádzajú Nemci, valasi. V tomto období vznikli bryndzové halušky, ktoré doniesli valasi. Turci doniesli čaj, kukuricu, kávu a nové slová: papuča. Niektorí sa tu usadili. Z Budína sa presťahoval kráľ do Bratislavy a odvtedy je to hlavné mesto, v ktorom korunovali kráľov.“

„Zakladali sa aj školy – evanjelické alebo katolícke. Síce sa nezhodli, ale vedeli, že základom je vzdelanie. Vznikla Trnavská univerzita, Prešovské lýceum, Lesnícka univerzita.
Vymýšľali nové veci. Tento pluh už na konci novoveku vyzerá úplne inak. Už máme aj prvú železnicu, ktorú najprv ťahali kone, až neskôr prišla parná lokomotíva. Stroje nahrádzali prácu ľudí. Veľa ľudí cestovalo do Ameriky.“

„V r. 1918 skončila 1. svetová vojna. Vnikla ČSR. Česko a Slovensko mali podobný jazyk, zvyky aj históriu, tak sa dohodli, že vytvoria spoločný štát. Vzniklo samostatné Maďarsko a Rakúsko.
ČSR bola jedna z prvých krajín. kde mali volebné právo aj ženy. Prvý prezident bol Tomáš Garrigue Masaryk. Mala takýto znak.“

„Potom prišla 2. svetová vojna – postihla celý svet. Po nej vznikol prvý Slovenský štát. No bol diktátom pod fašistickým Nemeckom.
Po skončení diktátu sa chopili moci komunisti. Takto vyzeral znak. Všetko riadil štát. Boli iskričky, pionieri, nedalo sa všetko kúpiť, boli špeciálne obchody na tovar zo západu – Tuzex a platidlá Bony.
Obmedzovali slobodu ľudí, ľudia preto manifestovali. Vznikla SR a stala sa členom EU aj NATO. Každý môže žiť slobodne a je zodpovedný za svoje šťastie.“

Dejiny vlastného národa v širšom kontexte sú poslednou témou v štúdiu dejín vo veku 6-12 rokov. Časovým ohraničením pre témy, ktoré v rámci dejín prezentujeme je starovek, s výnimkou dejín vlastného národa. Je preto dôležité, aby pred touto témou mali deti dostatok skúseností a zážitkov z rozhovorov o témach, ktoré sú „kľúčmi“ a ktoré je potrebné preskúmať najskôr v oblasti staroveku.
Dieťa môže čítať časovú os až v momente, kedy disponuje „kľúčmi“, ktoré mu umožnia nachádzať odpovede na otázky, ktoré z toho vyplynú. Tieto skúsenosti získava malými krokmi pri skúmaní dejín starovekých civilizácií.
Pri štúdiu dejín vlastného národa pomáhame deťom nesúdiť, ale porozumieť. Ľudia sa vyvíjali manuálne aj intelektuálne. Cieľom je pochopenie prítomnosti cez pochopenie minulosti.

Hlbšie skúmanie dejín vlastného národa.
Zameranie je na konkrétne obdobia dejín vlastného národa.