Školský sociálny pracovník verzus sociálny pedagóg

               Úlohou škôl v 21. storočí je sprostredkovať vedomosti a rozvíjať zručnosti a hodnoty, ktoré pripravia žiakov na rýchlo sa meniaci svet. Dnešné školopovinné deti budú prežívať viac sociálnych, technologických a globálnych zmien ako akákoľvek iná generácia pred nimi a školy zohrávajú dôležitú úlohu pri príprave žiakov aj na tieto neznáme výzvy. Sociálni pracovníci, v spolupráci s pedagogickými a odbornými zamestnancami škôl, hrajú kľúčovú úlohu nielen v pomoci pri zvládaní stresu, ktorý prichádza s touto zmenou, ale aj v pomoci prijať zmeny, adaptovať sa na nové situácie a posilniť ich flexibilitu.

               Na Slovensku nás ešte čaká dlhý proces. Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práca, ako stavovská organizácia, potrebuje iniciovať odbornú diskusiu s ministerstvami (Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SK a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR) o potrebe systematického riešenia sociálnych problémov žiakov na školách a možných riešeniach súčasnej situácie. Za jedno z najefektívnejších riešení tejto problematiky považujeme práve systematické etablovanie školskej sociálnej práce do škôl.

               Pre rozvoj školskej sociálnej práce na Slovensku je potrebné okrem iného vymedziť oblasť pôsobenia školských sociálnych pracovníkov a z toho odvodiť prislúchajúce kompetencie, ktoré budú odlišné od kompetencií iných odborných zamestnancov škôl, prípadne sa budú vhodne dopĺňať.

               Vymedzenie kategórií odborných zamestnancov upravuje § 23 zákona č. 138/2019 Z. z., ktorí medzi odborných zamestnancov radí:

• psychológa a školského psychológa,
• špeciálneho pedagóga a terénneho špeciálneho pedagóga,
• kariérového poradcu,
• logopéda a školského logopéda,
• liečebného pedagóga,
• sociálneho pedagóga.

               Napriek výskytu mnohých sociálnych problémov žiakov, ktoré pedagogickí a odborní zamestnanci škôl evidujú, chýba v multidisciplinárnom tíme odborných zamestnancov škôl odborník, ktorý by bol kompetentný riešiť sociálne problémy, realizovať programy sociálnej prevencie a ktorý by zároveň koordinoval multidisciplinárny tím odborníkov s cieľom komplexnej pomoci deťom a žiakom v nepriaznivej sociálnej situácii, ktorá negatívne ovplyvňuje ich školskú úspešnosť a znižuje ich kvalitu života.

               Máme za to, že aj pracovníci Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR si uvedomujú potrebu riešiť sociálne problémy žiakov, nakoľko definícia pracovnej činnosti odborného zamestnanca v § 6, ods. 2 zákon č. 138/2019 Z. z. obsahuje aj poskytovanie sociálneho poradenstva a prevencie vo výchove a vzdelávaní a ostatné činnosti s tým súvisiace. Rovnako zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý upravuje systém výchovného poradenstva a prevencie, uvádza medzi činnosťami poskytovanými v rámci výchovného a psychologického poradenstva (§ 131) aj sociálnu činnosť: poskytovanie sociálneho poradenstva (§ 131, ods. 4, písm. b) a vykonávanie socioterapie (§ 131, ods. 4, písm. c).

               Vzhľadom na uvedené, navrhujeme zaradiť medzi odborných zamestnancov v zmysle § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. kategóriu odborného zamestnanca, ktorý by bol kompetentný riešiť sociálne problémy žiakov a realizovať programy sociálnej prevencie. Rovnakú kategóriu odborného zamestnanca navrhujeme zaradiť do § 131, ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.. Takýmto odborným zamestnancom je navrhovaný školský sociálny pracovník.

               Navrhovaným kvalifikačným predpokladom na výkon pracovnej činnosti školského sociálneho pracovníka je v zmysle § 12, ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. úspešné absolvovanie II. stupňa vysokoškolského štúdia v rámci študijného odboru sociálna práca.

Medzi zákonne vymedzené kompetencie školského sociálneho pracovníka v zmysle § 27 zákona č. 138/2019 Z. z. navrhujeme nasledovné:

Školský sociálny pracovník

1. vykonáva sociálnu diagnostiku, sociálnu intervenciu a ďalšie činnosti spojené s riešením sociálnych problémov, rizikového správania a sociálno-patologických javov ohrozujúcich detí a žiakov,
2. vykonáva sociálnu prevenciu a spolupracuje pri tvorbe školskej preventívnej stratégie,
3.  poskytuje individuálne, skupinové alebo hromadné sociálne poradenstvo a intervenciu deťom a žiakom so zameraním na riešenie ich nepriaznivej sociálnej situácie, ktorá negatívne ovplyvňuje ich školskú úspešnosť a znižuje ich kvalitu života,
4. poskytuje sociálne poradenstvo zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom s cieľom podpory ich optimálneho sociálneho fungovania,
5. spolupracuje pri prekonávaní bariér vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov,
6. vykonáva sieťovanie a koordinuje činnosť relevantných subjektov pri sprostredkovaní odbornej pomoci deťom a žiakom,
7. vykonáva osvetovú činnosť a ďalšie činnosti v oblasti podpory optimálneho sociálneho fungovania detí a žiakov.

Uvedené ťažiskové úlohy školského sociálneho pracovníka úzko súvisia so súčasným prudkým nárastom rizikového správania detí a žiakov a výskytom sociálno-patologických javov, ktoré ich ohrozujú, ako aj s potrebou vytvárania inkluzívnych vzdelávacích systémov, senzitívnych vo vzťahu k aktuálnym potrebám detí a žiakov. Školská sociálna práca má na pôde školy a školských zariadení svoje nenahraditeľné miesto, a to z hľadiska pomoci deťom a žiakom, ich rodinám, pedagogickým a odborným zamestnancom, ako aj celej komunite, ktorej sú tieto subjekty súčasťou.

               V nasledujúcej časti sa budeme venovať komparácii profesijných kompetencií odborných zamestnancov škôl uvedených v § 24 až § 27 zákona č. 138/2019 Z. z., s navrhovanými kompetenciami školského sociálneho pracovníka. Pozornosť zameriame na psychológa/školského psychológa a sociálneho pedagóga, nakoľko definícia kompetencií týchto dvoch kategórií odborných zamestnancov má tendenciu sa v niektorých oblastiach prelínať a podobať navrhovaným kompetenciám školského sociálneho pracovníka.

               Medzi kompetencie psychológa v špeciálnom výchovnom zariadení, školskom zariadení výchovného poradenstva a prevencie alebo v zariadení sociálnej pomoci patrí:

1. vykonávanie psychologickej diagnostiky,
2. poskytovanie individuálneho, skupinového alebo hromadného psychologického poradenstva, prevencie a intervencie deťom a žiakom so zameraním na výchovu a vzdelávanie,
3. poskytovanie psychologického poradenstva zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v oblasti rodinných, partnerských a ďalších sociálnych vzťahov v súvislosti s deťmi a žiakmi.

               Medzi kompetencie školského psychológa v škole a školskom zariadení (okrem školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie) patrí:

1. vykonávanie psychologickej diagnostiky,
2. poskytovanie psychologického poradenstva zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom,
3. spolupráca pri prekonávaní bariér vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov,
4. poskytovanie individuálneho, skupinového alebo hromadného psychologického poradenstva, prevencie a intervencie deťom a žiakom so zameraním na výchovu a vzdelávanie,
5. poskytovanie súčinnosti psychológovi.

               Medzi kompetencie sociálneho pedagóga patrí:

1. vykonávanie preventívnych činností,
2. poskytovanie poradenstva zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom,poskytovanie poradenstva a intervencie so zameraním na deti a žiakov s rizikovým správaním, ohrozených sociálno-patologickými javmi a zo sociálne znevýhodneného prostredia,
3. vykonávanie sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, osvetovej činnosti a ďalšej činnosti v sociálno-výchovnej oblasti.

Komparácia psychologického a sociálneho poradenstva

               Kvalifikačným predpokladom na výkon pracovnej činnosti psychológa a školského psychológa je v zmysle § 12, ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. úspešné absolvovanie II. stupňa vysokoškolského štúdia v rámci študijného odboru psychológia.

               Absolventi odboru nadobudli špecifické teoretické poznatky z oblastí základných a špeciálnych psychologických disciplín, psychodiagnostiky a metodológie, ako aj z oblastí aplikovaných psychologických disciplín, ktoré primárne smerujú k poznaniu správania a prežívania jednotlivcov v rámci skupín a väčších systémov/spoločnosti. Majú zručnosti relevantné pre psychologickú diagnostiku, psychologické poradenstvo a psychologický výskum, sú schopní integrovať teoretické a praktické poznatky a ovládajú postupy vyplývajúce zo psychologických poznatkov.

               Medzi základné kompetencie psychológa a školského psychológa patrí psychologická diagnostika a psychologické poradenstvo, pričom za základné kompetencie školského sociálneho pracovníka navrhujeme uznať sociálnu diagnostiku a sociálne poradenstvo.

               Základný rozdiel medzi sociálnym a psychologickým poradenstvom je v zameraní. Psychologické poradenstvo sa zameriava na človeka, jeho vlastnosti, správanie, prežívanie a osobnosť ako celok, prípadne sebapoznanie a problémy s tým súvisiace. Sociálne poradenstvo sa primárne zameriava na sociálne fungovanie človeka v kontexte jeho sociálneho prostredia, v ktorom vyrastal a v ktorom momentálne pôsobí.

               Psychologické a sociálne poradenstvo majú síce spoločné rovnaké teoretické východiská a využívajú podobné metódy a techniky práce, ale psychologické poradenstvo je orientované intrapersonálne (osobnosť jednotlivca a jej zložky), pričom sociálne poradenstvo je orientované extrapersonálne (sociálne fungovanie jednotlivca a jeho prostredie).

Komparácia sociálnej pedagogiky a sociálnej práce

               Kvalifikačným predpokladom na výkon pracovnej činnosti sociálneho pedagóga je v zmysle § 12, ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. úspešné absolvovanie II. stupňa vysokoškolského štúdia v rámci študijného programu sociálna pedagogika, v študijnom odbore pedagogika.

               Absolventi odboru majú dobrý prehľad v historických a súčasných teóriách výchovnej starostlivosti o deti a dorast, dokážu metodicky analyzovať programové, procesuálne a diagnostické problémy pedagogickej praxe, ovládajú poznatky a postupy vo výskume výchovnej starostlivosti, dokážu identifikovať, analyzovať a riešiť pedagogické problémy a poskytovať služby pedagogického poradenstva.

               Sociálna pedagogika a sociálna práca predstavujú dve oblasti pomoci človeku, pričom je možné konštatovať, že sa tieto vedné disciplíny kvôli podobnému predmetu záujmu sčasti prekrývajú. Pri výkone niektorých odborných činností s vybranými cieľovými skupinami, tak môžu byť využití odborníci oboch vedných disciplín. V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu sú týmito spoločnými cieľovými skupinami deti a mladí ľudia pri vykonávaní vybraných odborných činností akými sú osvetová činnosť a príprava a realizácia programov primárnej sociálnej prevencie, predovšetkým realizácia programov osobnostno-sociálnej výchovy, ktorá spadá pod nešpecifickú primárnu sociálnu prevenciu.

               Základný rozdiel medzi sociálnou pedagogikou a sociálnou prácou je v cieľových skupinách a v kompetenciách jednotlivých porovnávaných odborníkov.

               Pokým sociálna pedagogika je zameraná na cieľovú skupinu detí a mládeže, sociálna práca sa orientuje na rôznorodé spektrum cieľových skupín.

               Sociálni pedagógovia sú odborníci na výchovnú starostlivosť o deti a žiakov, dokážu identifikovať, analyzovať a riešiť pedagogické problémy, ako aj problémy pedagogickej praxe, dokážu poskytovať služby pedagogického poradenstva pre zákonných zástupcov detí a žiakov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, majú kvalifikáciu na vykonávanie preventívnych činností v sociálno-pedagogickej oblasti, vrátane realizácie programov osobnostno-sociálnej výchovy detí a žiakov  a osvetovej činnosti a ďalšej činnosti v sociálno-výchovnej oblasti.

               Sociálni pracovníci sú špecialisti na sociálnu diagnostiku, sociálne intervencie a ďalšie činnosti spojené s riešením sociálnych problémov, rizikového správania a sociálno-patologických javov, sú kompetentní poskytovať sociálne poradenstvo, vykonávať sociálnu prevenciu na všetkých úrovniach (primárna, sekundárna aj terciárna), sieťovať a koordinovať činnosť relevantných subjektov, s cieľom komplexnej pomoci v nepriaznivej sociálnej situácii. Svojimi intervenciami pomáhajú rôznorodým cieľovým skupinám ľudí, ktorí sa z objektívnych dôvodov dostali do situácií neriešiteľných ich vlastnými silami či prostriedkami, alebo kde je spoločenská pomoc žiaduca.

               Práca školských sociálnych pracovníkov má významný prínos pri budovaní inkluzívneho prostredia škôl, aby školy mohli začleniť do vzdelávacieho procesu všetky deti a žiakov bez ohľadu na to, akým výzvam musia čeliť vzhľadom na svoje rozdielne schopnosti, rôznorodé zázemie a širokú škálu problémov. Práve potreba komplexnej pomoci dieťaťu v núdzi a dieťaťu v ohrození je ťažiskovým argumentom na podporu legitímneho zavedenia školskej sociálnej práce do škôl.

               Výhodami etablovania profesie školského sociálneho pracovníka medzi odborných zamestnancov škôl sú: poskytovanie služieb sociálnej práce a sociálneho poradenstva v súlade s platnou legislatívou v jednom z najdostupnejších prostredí pre deti a žiakov, promptnosť riešenia sociálnych problémov žiakov, ktoré ovplyvňujú ich školskú úspešnosť, s možnosťou dlhodobej intervencie a sprevádzania, poskytovanie služieb odborníkom „zvnútra“, ktorý žiakov pozná, poskytovania služieb v súlade s potrebami jednotlivých žiakov, ako aj realizácia systematických preventívnych programov, šitých ma mieru ich účastníkom interným odborníkom a pod.

Realizácia verejných diskusií je možná aj vďaka finančnej podpore EÚ z Európskeho sociálneho fondu, prostredníctvom operačného programu Efektívna verejná správa. Informácie o OP EVS nájdete na http://www.reformuj.sk/

.

Projekt realizuje občianske združenie PERSONA. Neformálnym partnerom projektu je Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.