PRIESKUM

Zaujíma vás, aké sociálne problémy trápia žiakov základných a stredných škôl? A kto tieto problémy na školách rieši? Sú nastavené procesy riešenia sociálnych problémov žiakov škôl efektívne a sú v súlade s platnou legislatívou?

Na tieto a na mnoho ďalších otázok sme hľadali odpovede v rámci prieskumu o súčasnom stave riešenia sociálnych problémov žiakov a o potrebe etablovania profesie školského sociálneho pracovníka v školách a školských zariadeniach.

V máji 2019 sme oslovili pedagogických a odborných zamestnancov základných a stredných škôl, a tiež sociálnych pracovníkov, ktorí pôsobili, alebo v súčasnosti pôsobia v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately a v oblasti školskej sociálnej práce s ponukou o zapojenie sa do prieskumu zameraného na zisťovanie súčasného stavu riešenia sociálnych problémov žiakov škôl a potreby etablovania profesie školského sociálneho pracovníka v školách a školských zariadeniach.

V prvom rade chceme ešte raz poďakovať za aktívnu účasť všetkým respondentom a radi by sme sa s vami podelili o závery z prieskumu.

Výsledky prieskumu poukázali na viaceré „biele miesta“ pri riešení sociálnych problémov žiakov na školách, ako aj pri realizácii preventívnych aktivít zameraných na predchádzanie sociálno-patologickým javom a rizikovému správaniu žiakov. Z nášho prieskumu vyplývajú tieto závery:

Problém dysfunkčných rodín spolu s rizikovým a násilným správaním žiakov patria medzi najčastejšie sociálne problémy, s ktorými sa respondenti (pedagogickí a odborní pracovníci škôl) najčastejšie vo svojej praxi stretávajú. Pritom za najzávažnejší druh rizikového správania považujú respondenti (pedagogickí a odborní pracovníci škôl) jednoznačne šikanovanie, agresivitu a poruchy správania žiakov, záškoláctvo, užívanie drog.

Školy iba v malej miere zamestnávajú odborných zamestnancov, ktorých by mohli mať k dispozícii podľa zákona č.317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (školský psychológ, špeciálny pedagóg, školský logopéd, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg). Školy mávajú poväčšine iba špeciálneho pedagóga.

Napriek výskytu mnohých sociálnych problémov žiakov, ktoré pedagogickí a odborní zamestnanci škôl evidujú, chýba v multidisciplinárnom tíme odborných zamestnancov škôl odborník, ktorý by bol kompetentný na riešenie sociálnych problémov.

Zvyšujúci sa podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, s odlišným kultúrnym zázemím, z rodín v hmotnej núdzi a zvyšujúci sa výskyt rôznych sociálno-patologických javov a rizikového správania žiakov tak vytvára enormný tlak na pedagogických pracovníkov. Tí však na riešenie sociálnych problémov nemajú čas, ani kompetencie.

Riešenia sociálnych problémov žiakov sa mnohokrát zužujú na represívne opatrenia, pokarhania či „postrašenia“ od autorít (polícia, riaditeľ školy). Chýbajú riešenia sociálnych problémov multidisciplinárnym tímom odborníkov. Tento prístup k (ne)riešeniu sociálnych problémov vytvára príležitosti pre vznik bojových pozícií rodič – učiteľ, alebo opozície rodič a pracovník Centra špeciálno-pedagogického poradenstva voči „zlému“ učiteľovi. V konečnom dôsledku tento prístup k sociálnym problémom znižuje a sťažuje možnosti ich riešenia.

Intervencia interného odborného zamestnanca školy je respondentmi (pedagogickými a odbornými pracovníkmi škôl) považovaná za najdostupnejšiu a najefektívnejšiu, s možnosťou dlhodobej intervencie a sprevádzania. Školy, ktoré nedisponujú vlastným odborným personálom, využívajú (v rôznej miere) služby externých odborníkov, predovšetkým z Centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a Centier špeciálno-pedagogického poradenstva. Žiaľ personálna kapacita týchto centier je obmedzená a nedokáže naplniť potreby škôl. Rovnako pracovníci týchto centier často nemajú kvôli svojej vyťaženosti priestor poskytovať dlhodobú intervenciu a sprevádzanie.

Zistenia nášho prieskumu tiež ukazujú, že oblasť spolupráce medzi rodinou a školou je často problémová, hoci v efektivite riešení sociálnych problémov označili respondenti práve rodinu na najvyšších priečkach, čo znamená, že práve riešenia rodín v spolupráci s odbornou pomocou sú efektívne a prispievajú k riešeniu problémov.

Skúsenosť so začleňovaním a vzdelávaním žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do vzdelávacieho procesu mali takmer všetci respondenti (97,8%). Respondenti by uvítali pomoc a podporu najmä s asistenciou žiakov, s prácou s triednym kolektívom, ako aj v oblasti metodického usmernenia, vypracovávania IVVP a spolupráce s ostatnými subjektmi.

Prevencia sociálno-patologických javov a rizikového správania žiakov je na školách síce prítomná, z výsledkov nášho prieskumu ale vyplýva, že jej väčšinou nie je venovaný dostatočný priestor. Preventívne programy sa často realizujú v malom rozsahu, nesystematicky, pričom sú používané málo efektívne (niekedy až nevhodné) formy.

Programy osobnostno-sociálnej výchovy, ktoré spĺňajú funkciu nešpecifickej primárnej prevencie, sú využívané v rôznej miere, od úplnej absencie až po také využitie školami, ktoré by mohlo byť príkladom dobrej praxe pre druhých.

Realizovaný prieskum ukázal, že zapojení respondenti by v škole privítali odborníka na riešenie sociálnych problémov žiakov. Najväčšiu potrebu pomoci kompetentného pracovníka vnímali respondenti (pedagogickí a odborní pracovníci škôl) v oblasti organizovania celoživotného vzdelávania zameraného na podporu školskej úspešnosti a vytváranie pozitívnej školskej klímy. Ďalej by respondenti uvítali pomoc s tvorbou a implementáciou preventívnych programov a pri koordinácii a podpore procesu začleňovania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Respondenti z radov sociálnych pracovníkov by uvítali pomoc najmä pri presadzovaní práv a právom chránených záujmov dieťaťa, pri riešení sociálnych problémov znižujúcich školskú úspešnosť žiakov a pri vykonávaní sociálnej prevencie.

Ako ukázali aj výsledky prieskumu, školská sociálna práca môže zohrať významnú úlohu pri skvalitňovaní a zefektívňovaní školského systému. Zatiaľ čo učitelia rozvíjajú potenciál žiakov cez odovzdávanie vedomostí a zručností, školskí sociálni pracovníci môžu poskytnúť žiakom podporu, aby mali čo najoptimálnejšie podmienky pre učenie, pomáhať im prekonávať problémy vo vzdelávaní spôsobené sociálnymi problémami, pomáhať pri začleňovaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vykonávať prevenciu a tiež pomáhať deťom v osobnostno-sociálnom rozvoji.

Ak máte záujem dozvedieť sa viac o realizovanom prieskume, ako aj o opatreniach, ktoré navrhujeme na základe záverov nášho prieskumu zaviesť, ponúkame vám na stiahnutie záverečnú správu z prieskumu.

Čaká nás ešte „beh na dlhé trate“. Zásadné bude, či sa téma školskej sociálnej práce stane agendou politikov, ktorí umožnia vykonanie potrebných právnych úprav. Veríme, že spoločnými silami vieme presadiť odborný a zodpovedný prístup k riešeniu sociálnych problémov detí a postavíme sa na ich stranu, keď bude treba.

Ďakujeme a prosíme o podporu a spoluprácu pri presadzovaní opatrení, ktoré prispejú k ochrane a ku skvalitneniu života našich detí.

Realizácia prieskumu bola možná vďaka finančnej podpore EÚ z Európskeho sociálneho fondu, prostredníctvom operačného programu Efektívna verejná správa. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na http://www.reformuj.sk/

.

Prieskum realizovalo občianske združenie PERSONA. Neformálnym partnerom projektu bola Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.