MONTESSORI PEDAGOGIKA

Montessori pedagogika prezentuje alternatívny pedagogický smer, ktorý na začiatku 20. storočia vyvinula talianska lekárka a pedagogička Maria Montessori.

Víziou Marie Montessori bolo, že ak dokážeme výchovou formovať sebavedomé, slobodne uvažujúce a tvorivé deti, vyrastú z nich sebavedomí, slobodne uvažujúci a tvoriví dospelí. Toto všetko sa snažila Maria premietnuť do svojho prístupu k deťom a učenia.

Montessori pedagogický koncept sa tak skladá z filozofie rozvoja dieťaťa a z konkrétnych praktických postupov – prezentácií, využívajúcich premyslené pomôcky. Je založený na aktivite detí, pričom sprevádzajúci pedagóg ponúka rôzne druhy podnetov a deti si z jeho ponuky vyberajú, čo práve potrebujú. Stávajú sa tak aktívnymi účastníkmi učenia, učia sa vlastným tempom, so zameraním na svoje vlastné vývinové potreby v danom období.

Montessori pedagogický koncept umožňuje:

• poznávanie sveta v jeho celistvosti a súvislostiach, s dôrazom na špeciálne postavenie človeka na Zemi, z ktorého vyplýva veľká zodpovednosť;
• slobodne sa rozhodovať a zároveň preberať zodpovednosť;
• harmonický rozvoj dieťaťa: kognitívna, pohybová, emocionálna a sociálna zložka učebného procesu sú v rovnováhe;
• vytváranie pozitívneho obrazu dieťaťa o sebe, o svojej jedinečnosti, rozvoj jeho sebaúcty;
• pozitívne emocionálne angažovanie dieťaťa v procese učenia, pretože si prácu vyberá a nikto ho nehodnotí, nepracuje pod nátlakom;
• prácu s pomôckami, vďaka ktorým je dieťa aktívne a učivu rozumie, prebúdza sa v ňom záujem o poznávanie a činnosť (poučky a pravidlá sú objavované dieťaťom v práci s pomôckami);
• slobodne sa pohybovať, pretože zmysluplná činnosť súvisiaca s pohybom je zdrojom veľkého uspokojenia, nabíja dieťa energiou, urýchľuje jeho vnútorný rast, pomáha mu nastoľovať psychickú rovnováhu, práca s rukami umožňuje dieťaťu sústrediť sa na činnosť;
• rozvoj vnútornej disciplíny dieťaťa, ktoré sa v slobodnom prostredí učí ovládať svoje správanie a konanie podľa pravidiel, ktoré pochopí ako prospešné;
• rozvinutie potenciálu dieťaťa jeho vlastnými silami, rešpektujúc jeho potreby vplývajúce z jeho vývinovej zrelosti, a zároveň zohľadňujúc jeho záujmy, prameniace z jeho individuality;
• v aktívnej činnosti poznávať predovšetkým svoje silné stránky, z ktorých dieťa vychádza pri hľadaní svojho miesta v spoločnosti.