MONTESSORI PRINCÍPY

Montessori školy majú svoje špecifické znaky – určité princípy, ktorými sa riadia. Medzi tie hlavné patrí:

Slobodný rozvoj dieťaťa
Montessori vzdelávanie je založené na rešpekte k vývinovej psychológii. Tá popisuje vývinové fázy dieťaťa, jeho potreby a dispozície vo vzťahu k mysleniu a učeniu v jednotlivých fázach. Aj preto a z úcty k jedinečnosti každého dieťaťa sa dôraz kladie na slobodný rozvoj dieťaťa, pričom každému dieťaťu je umožnené postupovať vpred svojím vlastným tempom.
Dieťa si slobodne, podľa svojich potrieb a záujmov vyberá činnosť, ktorej sa venuje tak dlho, ako potrebuje. Rozhoduje sa, kde a s kým bude pracovať. Pedagóg nezasahuje do samostatnej činnosti dieťaťa, pomáha, iba keď ho o to dieťa požiada.
Sloboda v Montessori pedagogickom koncepte je sloboda s obmedzeniami v podobe pravidiel, ktoré sú pre dieťa dobré a ktoré dieťa v procese výchovy dobrovoľne prijme, pretože ich pochopí ako prospešné.

Samostatnosť a zodpovednosť za vlastné učenie
„POMÔŽ MI, ABY SOM TO DOKÁZAL SÁM.“ – Táto prosba, s ktorou sa malé dieťa obrátilo na Mariu Montessori, sa stala hlavným krédom jej pedagogiky. Montessori pedagóg vedie deti k samostatnosti a k zodpovednosti za vlastné učenie. Pri tom mu pomáhajú aj premyslené prezentácie a učebné pomôcky. Veľkú časť dňa deti pracujú samostatne, samy si zostavujú individuálny týždenný rozvrh. Úlohou dospelých je urobiť všetko potrebné pre to, aby dieťa vlastnými silami a svojim tempom získalo nové vedomosti a zručnosti, v praxi to predovšetkým znamená pripravené prostredie a pripravený pedagóg.

Pripravené prostredie
Pripravené prostredie je prispôsobené vývinovým potrebám dieťaťa. Stimuluje prirodzený záujem dieťaťa, umožňuje mu nezávislú činnosť spojenú s objavovaním a tiež dostatok slobodného pohybu. Pripravené prostredie Montessori tried zahŕňa zvyčajne otvorené skrinky s policami, ktoré premysleným usporiadaním členia veľký priestor triedy na menšie oddelenia a poskytujú deťom určité súkromie. V každom oddelení sú v policiach uložené pomôcky z nejakej oblasti. Učiteľ vysvetlí deťom, ako majú pracovať s pomôckami a keď sa zistí, že mu deti porozumeli, nechá ich pracovať samostatne. Deti sú vedené k tomu, aby pomôcku po ukončení činnosti odniesli na to isté miesto.

Úloha pedagóga v montessori pedagogickom koncepte
Úlohou montessori pedagóga je viesť dieťa k samostatnému učeniu. Montessori pedagóg sa stavia skôr do úlohy sprievodcu a koordinátora vzdelávania. To umožňuje individualizáciu výučby – rešpektovanie individuálnych potrieb a napĺňanie potenciálu každého dieťaťa.
Predpokladom pre správnu činnosť Montessori pedagóga je osvojenie si určitej formy sebadisciplíny, ktorá sa navonok prejavuje trpezlivosťou a predovšetkým úctou k osobnosti dieťaťa.
Montessori pedagóg by mal svojou činnosťou vytvárať vhodné podmienky ku vzdelávaniu z hľadiska priestoru, času, obsahu i štruktúry. Na jednej strane dáva dieťaťu možnosť slobodnej voľby vo výbere činnosti, na druhej strane pomáha vybrať činnosť pre dieťa, ktoré sa nedokáže samo rozhodnúť. Učiteľ tak dáva slobodu dieťaťu len vtedy a tam, kde je schopné samo prevziať zodpovednosť. Tento bod musí učiteľ vedieť rozpoznať a taktiež s ním vedieť vo vzdelávacom procese pracovať.

Hodnotenie a kontrola
Ciele Montessori pedagogiky nie sú zlučiteľné s klasifikáciou, preto sa deti v Montessori škole neznámkujú. Pedagóg poskytuje dieťaťu spätnú väzbu a povzbudzuje ho k ďalšej práci. Vnútornou motiváciou je vnútorná potreba dieťaťa rozvíjať sa, záujem spúšťajú príťažlivé pomôcky, možnosť slobodného výberu činnosti, príťažlivý obsah a forma prezentácií pedagóga.
Viaceré pomôcky, s ktorými dieťa pracuje, umožňujú kontrolu správnosti. Zodpovednosť za kontrolu sa posúva z pedagóga na dieťa. Chyba v Montessori koncepte nepredstavuje nič zlé, ukazuje dieťaťu, kde sa nachádza vo svojom vývine. Pedagóg zreflektuje, čo dieťa zvláda a v prípade potreby ponúkne dieťaťu ďalšie práce v danej oblasti. Odmenou pre dieťa je uspokojenie z činnosti samotnej.

Trojročia a vzájomné vzdelávanie
Významným prvkom v Montessori pedagogickom koncepte je vekovo zmiešaná trieda, výučba v takzvaných trojročiach, pričom tri ročníky dohromady môžu mať početnú veľkosť jednej menšej bežnej triedy. Rozličný vek detí v skupine podporuje spoluprácu a minimalizuje súťaživosť. Deti si navzájom pomáhajú, a ako postupujú do vyšších ročníkov, striedavo si zažívajú role toho, komu je pomáhané, a toho, kto sám pomáha. Pomoc druhým, keď jedno dieťa učí niečo druhé, je zároveň dobrou formou vlastného učenia.