Zrodenie života

Udialo sa niečo fantastické! Nepatrné častice vo vode sa spojili a vytvorili celkom nové látky, ktoré mali mimoriadnu citlivosť. Aj im boli zadané nové zákony. Všetko, čo potrebovali, našli vo vode. Jednalo sa o prvé stopy začiatku života na Zemi, začiatok všetkých živých organizmov (rastlín, húb, živočíchov), ktoré mali schopnosť prijímať potravu, rásť a rozmnožovať sa. Prvé živé organizmy pozostávali z jedinej maličkej bunky. Veľa času ubehlo dovtedy, kým sa objavili aj mnohobunkové organizmy – bunky, z ktorý boli zložené si následne rozdelili medzi sebou prácu: niektoré si vzali na starosť prijímanie potravy, iné boli zodpovedné za pohyb. Niektoré organizmy sa rozmnožovali pomocou delenia svojich buniek; iné sa rozmnožovali spojením dvoch buniek.
Toto sa odohrávalo pred veľmi dávnou dobou. O začiatkoch života na Zemi nevieme ani zďaleka všetko. Vedci, ktorí sa venujú skúmaniu kameňov a morského dna, objavujú neustále nové skutočnosti o dávnych dobách.

Ako sa teda vyriešil problém s prebytkom minerálov a solí v našich moriach?
Medzi prvé organizmy na Zemi patrili sinice, jedna zo základných skupín baktérií. Obsahovali chlorofyl a dokázali s pomocou slnečného svetla a oxidu uhličitého vytvárať svoju potravu. Pri tejto činnosti pomáhali aj čistiť vzduch. Vďaka tomu ubudli jedovaté kyslé dažde a voda nemohla toľko narúšať skaly. Sinice zároveň produkovali kyslík, ktorý neskôr potrebovali živočíchy k životu. Niektoré živočíchy v týchto dávnych dobách prijímali minerály a soli z morí a použili ich k vytvoreniu tvrdých škrupín na ochranu svojich tiel. Keď tieto živočíchy uhynuli, tak ich škrupiny klesli na dno morí a vytvárali tam celé vrstvy. Tak pomáhali škrupinky týchto živočíchov čistiť vodu.

Táto časová os života nám poskytuje informácie o tom, čo si ľudia prečítali v kronike Zeme. To, čo vedci zistili a vyhodnotili, je zaznamenané na tejto osi. Takto môžeme zistiť, kedy ktoré živočíchy žili.

ARCHAIKUM (PRAHORY)

Asi pred 3,8 - 3,7 miliardami rokov sa v bezkyslíkatom prostredí morí objavil život. Všetky formy života, ktoré mohli existovať v archaiku, boli pravdepodobne veľmi odolné a veľmi malé, podobné dnešným eubaktériám a archeónom. Ide o skupinu jednobunkových, prokaryotických organizmov. Základné stavebné prvky pre svoj život získavali z hornín a minerálov. Rozmnožovali sa výhradne nepohlavne – priečnym delením a pučaním.

PROTEROZOIKUM (STAROHORY)

Počas ranného proterozoika je život výlučne mikroskopický a jednobunkový, s dominanciou siníc – fotosyntetizujúcich baktérií, ktoré sa zhlukujú do kolónií. Produkciou kyslíka vytvárajú priaznivé podmienky pre následnú evolúciu života v moriach, na súši a vo vzduchu.
Zvýšenie hladiny kyslíka štartuje aj prvé veľké vymieranie najstarších organizmov. Je to zmena, s ktorou sa niektoré organizmy nevedia vyrovnať. Súčasne nastáva veľké ochladenie planéty. Na pevnine sa objavujú ľadovce a väčšina morí zamŕza. Tomuto obdobiu pred 2,4 až 2,1 miliardami rokov hovoríme hurónske zaľadnenie. K ďalšiemu zaľadneniu dochádza pred 800 – 600 miliónmi rokov. Ide o globálne zaľadnenie, nazývané aj „Zem – snehová guľa“. V tomto období oceánsky ľad siaha takmer k rovníku.
Organizmy zažívajúce výrazné klimatické zmeny sa musia prispôsobiť novému prostrediu a podmienkam. Počas proterozoika prebieha evolúcia predovšetkým vo veľkých zdokonaleniach bunky. Postupným symbiotickým zlúčením rôznych typov mikroskopických organizmov sa postupne z prokaryotických organizmov (baktérií a archeónov) vyvíjajú organizmy eukaryotické. Tak vznikajú prvoky, prvé riasy, huby a živočíchy. Ich bunky sú väčšie, viac rozmanité, majú vytvorené bunkové jadro chrániace ich genetickú informáciu a sú schopné pohlavne sa rozmnožovať. Na konci proterozoika už veľké mnohobunkové organizmy s mäkkým telom kolonizujú morské dno. Sú dlhé až jeden meter a podobajú listom, článkovaným červovitým tvorom, či diskom, pripevnených k morskému dnu. Najstaršie spoločenstvo týchto záhadných živočíchov bez pevnej schránky je známe ako ediakarská fauna.

PALEOZOIKUM (PRVOHORY)

Prvohory sú charakteristické explóziou bezstavovcov, prarýb, obojživelníkov a prvej suchozemskej flóry. Datujeme ich do obdobia pred 541 až 252,2 miliónov rokov. Delia sa na šesť periód: kambrium, ordovik, silúr, devón (staršie prvohory) a karbón, perm (mladšie prvohory).

Kambrium

Väčšinu planéty pokrývajú oceány. Pevninu tvoria iba holé skaly bez akejkoľvek vegetácie a sopky. Kontinenty sa nachádzajú prevažne v tropickej oblasti. V zemskej kôre je veľký pohyb. Pevnina opakovane vylieza z vody a klesá pod ňu. Väčšina sveta má teplé počasie, pretože tropické vody sa zhromažďujú severne a južne od pevniny, ktorá sa nachádza predovšetkým pozdĺž rovníka. Zaľadnenia sa nevyskytujú.
Kambrium prináša neobyčajný rozmach života. V priebehu relatívne krátkeho časového obdobia sa objavujú nové skupiny živočíchov, prevažne oceánske bezstavovce, vrátane trilobitov, mäkkýšov, hviezdic, koralov a medúz. Tento veľký nárast života, nazývaný aj „kambrická explózia“, je pravdepodobne ovplyvnený výraznou zmenou chemického zloženia vody a zvýšeným obsahom kyslíka.
V dôsledku zvetrávania kontinentov sa do oceánu dostáva veľké množstvo vápnika, ktorý využívajú vyvíjajúce sa živočíchy na stavbu tvrdých častí tela. Objavujú sa tak tvory s pancierom, či schránkou, ktoré svojich nositeľov chránia pred predátormi. Ide napríklad o hubky, ramenonožce, koraly, mäkkýše, ostnatokožce a článkonožce. Trilobity patriace medzi článkonožce, sú dominantnou formou života. Majú vyvinutú schopnosť videnia a tvoria až 60 % kambrickej fauny. V tomto období sa začínajú vyvíjať aj prvé stavovce s primitívnou chrbticou. Objavujú sa ryby bez čeľustí a začínajú sa diverzifikovať. Rastlinstvo reprezentujú morské riasy a sinice.
Objavujú sa tiež nové, neznáme formy života, ktoré ako na začiatku kambria prichádzajú, tak na konci vyhynú, bez zanechania pokračovateľov. Vymieranie na konci kambria je spôsobené pravdepodobne náhlym poklesom teploty. Nárast ľadovcov podstatne znižuje hladinu morí a plytké teplé moria následne miznú aj s teplomilnou faunou.

Ordovik

V ordoviku tvorí väčšinu pevniny rozsiahly kontinent Gondwana na juhu a rad menších kontinentov severozápadne od nej – Laurentia, Baltika, Sibéria. Pevnina je tvorená holými skalami, ktoré sú ešte stále bez rastlinného porastu. Časté sú sopečné erupcie a zemetrasenia, v dôsledku čoho zemská kôra hrubne. Ordovické moria zaliali značnú časť pevninských blokov. Z holých skál sa v dôsledku erózie dostáva do mora veľké množstvo sedimentov. Atmosféra obsahuje veľké množstvo vlhkosti a počasie je teplé.
Široké, plytké moria poskytujú výborné podmienky pre život. Opäť dochádza k veľkému rozmachu rôznorodosti morského života. Pokračuje predovšetkým vývoj morských bezstavovcov. Objavujú sa nové druhy trilobitov, graptolitov (polochordáty) i prvokov.
Medzi rozvíjajúce sa mäkkýše patria prvomäkýše (chitóny), čiapočkovce a významné postavenie majú tiež hlavonožce (najmä nautiloidea). Na moriach sa rozprestierajú lesy morských ľalií. V strednom ordoviku sa objavujú ramenonožce (rhynochonellida) a ostnatokožce (hviezdovky, hadovice, ježovky). Dôležitou udalosťou ordovického obdobia je aj rozvoj stavovcov, kedy sa objavujú prvé kruhoústnice. V ordoviku začína aj osídľovanie pevniny prvými rastlinami. Objavujú sa primitívne machy, lišajníky a huby. Tiež tu nachádzame stopy prvých článknožcov, usilujúcich sa preniknúť z vody na súš. Život prosperuje počas väčšej časti ordoviku, kým Zem opäť nevstúpi do fázy globálneho ochladzovania. Koncom ordoviku dochádza k intenzívnemu, i keď krátkodobému zaľadneniu. Hladina morí drasticky klesá, mnoho životného priestoru na kontinentálnych šelfoch mizne a obzvlášť tropické fauny trpia znížením teplôt. Nastáva hromadné vymieranie, jedno z piatich najväčších v histórii našej planéty. Vymiera až 85% všetkého morského života.

Silúr

Superkontinent Godwana sa posúva smerom na juh, zatiaľ čo Baltika a Avalónia pokračuje smerom na sever, kde sa zráža s Laurentiou. Pri tejto kolízii sa uzatvára severná časť oceánu Jepetus. Obdobie zaľadnenia, ktoré ukončilo ordovik, pokračuje do silúru. Postupne sa však ľad roztápa, hladina morí stúpa, čo prispieva k rozšíreniu plytkomorských prostredí. Silúrske podnebie je horúce, v počiatočných štádiách vlhké, na konci horúce a suché.
Voda v južných, tropických moriach sa rýchlo otepľuje a nastáva búrlivý rozmach života. Oceány aj sladké vody začínajú dobývať nové rody rýb. Na začiatku silúru patria k najhojnejším bezčeľustnaté ryby. Obávanými predátormi morí sa stávajú obrie článkonožce – eurypteridy, známe aj ako „morské škorpióny“, dorastajúce až do dvojmetrových dĺžok. V hlbších i plytkých vodách sa pohybujú rôzne druhy hlavonožcov. Ľaliovky, ramenonožce, trilobity, ulitníky a lastúrniky obývajú útesy morí, spolu s koralmi a riasami.
Na pevnine, v blízkosti plytkých zátok, v okolí potokov a riek sa začínajú zelenať malé cievnaté rastliny. Pevninu začínajú objavovať článkonožce – prvé mnohonôžky, stonôžky aj primitívne pavúky. Zvyšovanie rozmanitosti suchozemských rastlín a vznik nových druhov suchozemských ekosystémov bolo na konci silúru v plnom prúde. Zatiaľ čo rastliny a bezstavovce začali osídľovať pevninu, stavovce žili v oceánoch. V ich vývoji však nastala dôležitá zmena – evolúcia čeľustí. Čeľustnaté stavovce (akantódy, pásožiabrovce aj ryby s chrupavkovitými kostrami) sa stali väčšími ako ich bezčeľustnatí súčasníci. Medzi významné čeľustnatce patrí aj skupina lalokoplutvovcov, z ktorej sa vyvinuli štvornožce.

Devón

V devóne sa začínajú k sebe približovať dva superkontinenty – Euamerika (Lauretika a Baltika) a Godwana, až sa napokon zrážajú a tvoria jediný superkontinent zvaný Pangea. Zrážka je impulzom na tvorbu horských masívov. Devónska klíma je relatívne teplá a suchá. Hladiny morí sú vysoké po celom svete. Erózia vytvára veľké množstvo sedimentu v oceánoch. V moriach sa naďalej darí bezstavovcom, najmä útesotvorným koralom a hubkám. Objavujú sa nové formy ramenonožcov, tŕnitých trilobitov, hlavonožcov a desaťnožcov. Príchodom amonitov ustupujú trilobity pomaly do úzadia. Plytké a teplé moria na okrajoch pevniny ponúkajú optimálne podmienky pre rozvoj rybovitých stavovcov – od obrovitých panciernatých rýb a prvých žralokov až po vyspelé druhy kostnatých rýb.
V devóne sa objavujú aj nové druhy rastlín. Pevninu postupne dobývajú ryniorasty, plavúne, prasličky, paprade a ku koncu obdobia aj prví zástupcovia nahosemenných rastlín. Spoločne tak vytvárajú nový suchozemský biotop – prvé lesy na svete. Rozmanitá vegetácia a pribúdajúci organický materiál v pôde vytvárajú priaznivé podmienky pre rozvoj bezkrídleho hmyzu. Ten sa stáva lákadlom pre prvé primitívne obojživelníky, ktorých predkovia sú lalokoplutvé ryby.
Zhruba v polovici devónu sa klíma začína ochladzovať. Na konci devónu dochádza k masívnemu vymieraniu, ktoré výrazne zasahuje morské spoločenstvá. Vymierajú takmer všetky skupiny bezčeľustnatých rýb, väčšina druhov koralov, hubiek a mnoho rodov trilobitov. Prežívajú len prevažne drobné živočíchy. Príčiny vymierania zostávajú nevysvetlené.

Karbón

Počas formovania superkontinentu Pangea sa odkrýva čoraz viac pevniny. Vznikajú mnohé pohoria. Dlhé teplé a vlhké obdobia sú periodicky prerušované teplotami pod bodom mrazu. Rozsiahle zaľadnenia spôsobujú stúpanie a klesanie hladiny oceánu, pričom moria striedavo zaplavujú pevninu a následne z pevniny ustupujú.
V moriach pokračuje búrlivý rozvoj koralových útesov a ďalších spoločenstiev bezstavovcov. Začínajú sa rozširovať dierkavce (Foraminifera). Predátormi vôd sa stávajú žraloky.
Vo vlhkom horúcom podnebí vznikajú prvé tropické pralesy, ktorých značnú časť tvoria mokrade. V nich dominujú stromovité prasličky, plavúne, paprade. Ojedinele sú zastúpené aj kordaity, najstaršie druhy ihličnanov. Postupným hromadením rastlinnej hmoty sa tvorí rašelina a jej zuhoľnatením vznikajú veľké ložiská uhlia.
V tropických pralesoch sa darí hmyzu a ďalším článkonožcom, ktorí dorastajú do veľkých rozmerov. Príkladom sú napríklad vážky a podenky s rozpätím krídel viac ako pol metra, tridsaťcentimetrové šváby, dvojmetrové mnohonôžky alebo trištvrte metra dlhé škorpióny. Objavujú sa aj prvé bylinožravé plazy, ktoré kladú vajcia s vonkajšou škrupinou.
Obsah kyslíka v atmosfére narastá až po hodnoty okolo 35 % (dnes je to 21 %). Vplyvom väčšieho množstva kyslíka v atmosfére a početných búrok sprevádzaných bleskami dochádza k nárastom požiarov a pevnina sa pomaly postupne vysušuje. Celkovo suchšia klíma vedie postupne k zániku karbónskych pralesov. Od polovice karbónu teplota klesá a Zem vstupuje do doby ľadovej.

Perm

Zemská kôra je opäť v prudkom pohybe. Vznikajú pohoria, sopky sú aktívne. V priebehu permského obdobia sa všetky kontinenty spájajú do jedného superkontinentu Pangea, ktorý siaha od severného pólu k južnému. Zvyšok Zeme pokrýva oceán Panthalassa. Vo výškach sa tvorí ľad a moria sú uzavreté pevninou.
V oblasti severne od rovníka sa nachádza horské pásmo, ktoré významne ovplyvňuje atmosferické prúdenie. Pohoria bránia postupu vlhkých rovníkových prúdov, v dôsledku čoho sa vo vnútri severnej časti superkontinentu rozprestierajú obrovské púšte.
Klíma v perme je spočiatku studená, od polovice obdobia sa postupne otepľuje a pevnina sa vysušuje. Uzavreté moria sa odparujú a na zemi zostáva soľ.
V čoraz suchšom podnebí stromovité prasličky a plavúne nahrádzajú stromy ako ihličnany, cykasy a gingko. Na vlhkejších miestach ešte prežíva časť karbónskej flóry. Prvýkrát sa objavujú chrobáky, dodnes najrozsiahlejšia skupina hmyzu. Najväčší rozmach zaznamenávajú stavovce. Objavujú sa nové formy kostnatých rýb. Objavujú sa i cicavcom podobné terapsidy, nazývané aj cicavcovité plazy (pelykosaury) a archosaury, ktoré sú schopné prispôsobiť sa chladnejšej klíme.
Na konci permu dochádza v severnej časti Pangey k najväčším erupciám lávy na Zemi, ktoré sú sprevádzané výronmi plynov a popola do ovzdušia. Obrovské množstvo uvoľneného oxidu uhličitého spôsobuje globálne oteplenie. Teplota vôd prudko stúpa o niekoľko stupňov a obsah kyslíka v oceánoch klesá. Nastáva najväčšie vymieranie živočíchov v histórii Zeme. Počas pomerne krátkeho času hynie až 95 % morských a 70 % suchozemských druhov živočíchov. Zo sveta zmizne mnoho rôznych skupín, od trilobitov, panciernatých a akantódových rýb až po niektoré druhy cicavcovitých plazov.

MEZOZOIKUM (DRUHOHORY)

Druhohory sú charakteristické explóziou plazov (hlavne dinosaurov) a krytosemennej flóry. Svoj zlatý vek prežívajú i bezstavovce – amonity a belemnity. V morskom prostredí tiež nastáva expanzia nových druhov žralokov. Datujeme ich do obdobia pred 252,2 až 66 miliónov rokov. Delia sa na tri periódy: trias, jura a krieda.

Trias

Superkontinent Pangea existuje do polovice triasu a následne sa začína pozvoľne rozpadať na dva pevninské celky – Lauráziu na severe a Godwanu na juhu. Obidva kontinenty sú však naďalej sčasti spojené. Klíma je veľmi teplá, dokonca aj vo vysokých zemepisných šírkach. Oba póly sú bez ľadovcov, pokryté lesmi ako v dnešnom miernom pásme. Suché oblasti sa od rovníka rozširujú do vysokých zemepisných šírok smerom na sever aj na juh. Vegetácia je na začiatku triasu riedka. Vo vnútrozemí dominuje zakrpatená vegetácia. Pobrežné pralesy tvoria paprade, ihličnany, ginká a cykasy, ktoré sú najpočetnejšie (dva z troch stromov sú cykasy).
Trias je obdobím obnovy rozmanitosti druhov po permskom vymieraní. Medzi prvé obnovené formy patria stromatolity. Niektoré ramenonožce, spolu s amonoidmi, lastúrnikmi, ulitníkmi a inými morskými bezstavovcami prežili a onedlho sa k nim pripájajú nové druhy bezstavovcov. Z tých zopár čeľadí, čo prežili, začínajú novú éru vývoja aj ryby. Predátormi vôd sú naďalej žraloky a rozmach zažívajú kostnaté ryby.
Pri permskom vymieraní miznú aj mnohé suchozemské druhy: veľké obojživelníky, cicavcovité plazy a niektoré prvé druhy dinosaurov. Objavujú sa prvé žaby, korytnačky, krokodíly. Notosaury a delfínom podobné ichtiosaury sa prispôsobujú životu v moriach, pevninu ovládajú najmä bylinožravé dinosaury a vo vzduchu lietajú pterosaury. Objavujú sa prvé cicavce – drobné tvory pripomínajúce dnešné piskory.
Trias je ukončený ďalším vymieraním v dôsledku výrazných zmien podnebia a pohybov kontinentov. Zem prichádza o polovicu všetkých, vtedy žijúcich druhov.

Jura

Superkontinent Pangea sa rozpadá na dve časti – severnú Lauráziu a južnú Godwanu. Priestor medzi nimi vypĺňa novovzniknutý Atlantický oceán a plytké moria. Klíma je teplá a vlhká. Dlhotrvajúce dažde zavlažujú aj tie časti pevniny, ktoré boli v období triasu pokryté púšťami.
Flóru v stredných a vyšších zemepisných šírkach tvoria ginkovité rastliny, paprade a ihličnany. V nízkych zemepisných šírkach prevládajú benetity a cykasy. Ďalšou zaujímavou skupinou semenných rastlín sú kaytónie. Evolúcia suchozemských rastlín je prepojená s evolúciou hmyzu. Objavujú sa rôzne druhy hmyzu, od ucholakov a švábov, cez podenky a muchy až po včely a osy, mravce a termity. V jure zohráva hmyz dôležitú úlohu v prenose peľu z jednej rastliny na druhú. To prináša nový rozmer pre vývoj rastlín.
V teplých plytkých moriach sa darí útesotvorným koralom, machovkám a hubkám, belemnitom, lastúrnikom, ulitníkom, ostnatokožcom i ramenonožcom. V tropických vodách sa objavujú nové typy planktónu. Návrat na scénu zažívajú amonity, avšak naďalej v moriach vládnu veľké ryby a obrovské plazovité predátory – plesiosaury a ichtiosaury. Pri triasovo-jurskom vymieraní miznú zástupcovia dominantnej krokodílej línie archosaurov, prežívajú iba zástupcovia skupiny krokodílotvarých. Dominantné postavenie získavajú suchozemské plazy, ktoré zažívajú svoj zlatý vek a rýchlo sa šíria po celom svete. Rozmanité bylinožravé dinosaury spásajú bujnú vegetáciu. Druhy vybavené kosteným pancierom sa živia nízkym porastom. Ornitomimidy – štíhle dinosaury podobné pštrosom, nachádzajú potravu v stredne vysokých kríkoch či nízkych stromoch. Sauropody – jurské dinosaurie obry spásajú vysoké koruny stromov, kam nedosiahne nijaké iné zviera. Čriedy bylinožravcov nasledujú prvé druhy veľkých mäsožravých dinosaurov. Za nimi idú menšie mäsožravé druhy, ktoré sa živia zvyškami potravy.
Popri pterosauroch sa vo vzduchu objavujú i pravtáky, ktoré majú krídla s dobre vyvinutým perím (Archaeopteryx). Počas tohto obdobia osídľujú zem aj placentovce a vačnaté cicavce.

Krieda

Rozpad Pangey pokračuje. Svetadiely postupne nadobúdajú dnešnú podobu, hoci sa nachádzajú na celkom iných miestach ako dnes. Európa stále prilieha k Severnej Amerike a Austrália je spojená s Antarktídou. Predná India sa oddeľuje od Afriky a mieri na severozápad. S Áziou sa zráža na konci kriedy..
Pre kriedu je typická variabilná klíma, so striedaním teplých a studených období každé dva milióny rokov. Počas teplých období sú charakteristické vysoké globálne teploty a vysoká hladina oceánov (o 200 až 300 m vyššia ako dnes). V neskorej kriede zaplavujú veľkú časť povrchu kontinentov rozľahlé plytké moria. Dochádza k formovaniu súčasných oceánov. Objavujú sa krytosemenné (kvitnúce) rastliny. Najskôr sú zriedkavé, ale koncom kriedy sú dominantnou zložkou flóry a postupne vytláčajú paprade, cykasy a ihličnany. Niekoľko prvých kvitnúcich rastlín pretrvalo až do súčasnosti (lekná). Súbežne sa rozvíja opeľujúci hmyz, predovšetkým včely a čmele, motýle. Objavujú sa listnaté stromy ako figovníky a mognólie..
Rozmach zažívajú morské planktónové riasy, bezstavovce i stavovce. Kostnaté ryby s plne pohyblivými čeľusťami sa prispôsobujú životu v slaných i sladkých vodách. Moriam vládnu žraloky, plesiosaury a mosasaury..
Dinosaury dosahujú najväčšiu rôznorodosť. Zdokonaľuje sa ich obrana proti veľkým mäsožravým druhom (obrnené ankylosaury, rohaté ceratopsy), ale vyvíjajú sa aj veľkí predátori (tyranosaury). Dlhochvosté pterosaury začínajú pomaly vymierať a objavujú sa pterodaktyly, najväčšie lietajúce stavovce všetkých čias. V tieni dinosaurov žijú krokodíly, pravtáky a objavujú sa prvé hady. Cicavce sa stále vyznačujú malými rozmermi tela a v neskorej kriede sa objavujú prvé vačkovce. Na konci kriedy dochádza k ďalšiemu katastrofickému vymieraniu, pri ktorom miznú z povrchu Zeme dve tretiny všetkého života. Príčinou tohto vymierania sú pravdepodobne následky dopadu obrovského meteoritu na polostrov Yucatan (Mexiko) a tiež následky masívnej sopečnej činnosti v Indii (nárazové vlny cunami, mračná prachu, lesné požiare, kyslý dážď). Ide o najrozsiahlejšiu devastáciu rastlín a živočíchov v dejinách Zeme, pri ktorej hynú celé skupiny veľkých suchozemských stavovcov vrátane dinosaurov i mnohé skupiny morských stavovcov a bezstavovcov..

KENOZOIKUM

Kenozoikum sa rozdeľuje na tri periódy: paleogén (staršie treťohory), neogén (mladšie treťohory), kvartér (štvrtohory). Treťohory sú érou cicavcov a nového sveta. Trvali od 66 do 2,58 milióna rokov a delia sa na dve periódy: paleogén a neogén.
Štvrtohory sa delia na dve epochy: pleistocén a holocén. Datujeme ich do obdobia spred 2,58 milióna rokov až do súčasnosti.

Paleogén

Počas paleogénu sa dokončuje rozpad Pangey. Nové oceány rozširujú priestor medzi kontinentmi a vznikajú morské prúdy. Južná Amerika a Afrika sa od seba vzďaľujú, čím sa rozširuje Južný Atlantik. Zväčšuje sa aj Severný Atlantik a Golfský prúd silnie. V západnej časti Severnej Ameriky sa formujú Skalnaté vrchy a vrásnením sa vytvárajú aj rozsiahle pásmové pohoria: Alpy, Karpaty, Pyreneje, Kaukaz, Himaláje, Pamír a iné. Austrália sa oddeľuje od Antarktídy, čím sa otvára Južný oceán. Pri oddeľovaní kontinentov sa izolujú veľké pevninské masy, na ktorých sa fauna a flóra vyvíja nezávisle. Počas paleogénu sa striedajú teplé a studené cykly trvajúce 10 miliónov rokov. Počas teplého cyklu je zvýšená teplota sprevádzaná zvýšeným množstvom dažďov. Výsledkom je pokrytie väčšiny pevniny dažďovými lesmi. Na konci obdobia opäť nastáva ochladenie, ktoré neskôr (vo štvrtohorách) vrcholí nástupom zaľadnenia.
V paleogéne začína nová etapa morských i suchozemských ekosystémov, ktorá trvá milióny rokov. Výrazné celosvetové oteplenie podporuje rozvoj morských bezstavovcov i stavovcov. Nastáva rozmach pravých útesov tvorených šesťlúčovými koralmi. Objavujú sa nové formy ježoviek, krabov, ulitníkov a lastúrnikov, ktoré sú podobné dnešným. Medzi prvokmi sa vyvinuli megadierkavce s priemerom schránky až 10 cm. Objavuje sa veľa nových druhov kostnatých rýb, z ktorých pochádza mnoho súčasných zástupcov. Morskými predátormi sú žraloky, ku ktorým sa postupne pripájajú veľryby. Cicavce začínajú vypĺňať voľné miesta po dinosauroch – objavujú sa prvé kopytníky, mäsožravce, chobotnáče i primáty, ale aj lietavé i nelietavé vtáky. Rastlinstvo má charakter súčasnej krytosemennej flóry. S rozmachom kvitnúcich rastlín zažíva svoju evolúciu i hmyz vrátane včiel, termitov, motýľov, mravcov.
Na konci obdobia dochádza k ochladeniu, hladina morí klesá. Vytvárajú sa pevninské mosty, ktoré umožňujú migráciu živočíchov. Vyvíjajú a rozširujú sa trávy, ktoré lepšie dokážu znášať chladnejšie prostredie. Zmena podnebia zapríčiňuje vymieranie fauny a zmeny v zložení flóry.

Neogén

Neogén je obdobím, keď sa vyvíjajú mnohé súčasné živočíchy, ako aj jeden z našich raných predkov – Australopithecus. V dôsledku pohybov tektonických platní dochádza k vrásneniu a k zdvihu pohorí – Himaláje, Pyreneje, Alpy, Helenidy a Dinaridy, Zagros a taktiež vzniká Indonézia. Počas raného neogénu sa ustaľuje antarktický prúd a vytvára z Antarktídy ľadovú oblasť. Pred 5,2 a 4,8 milióna rokmi nastávajú dve obdobia zaľadnenia, trvajúce okolo 15 000 rokov. Od seba sú oddelené pomerne teplou fázou, kedy sa na severnom póle netvorí ľad počas celého roka. Ku koncu neogénu vstupuje Zem opäť do doby ľadovej.
Oddeľovanie kontinentov a zmena podnebia vedie ku vzniku charakteristickej vegetácie v rôznych častiach sveta. Sezónne podnebie severnej pologule vyhovuje opadavým listnatým stromom – dubom, brezám, javorom a ďalším. Smerom na sever sa rozširujú boreálne ihličnaté lesy. V stredných zemepisných šírkach lesy ustupujú trávnatým oblastiam. Výskyt teplomilných rastlín sa postupne obmedzuje na trópy a subtrópy.
Neogénne morské ekosystémy sú na nerozoznanie od tých dnešných. Objavujú sa lamantíni, uškatci, tulene, morské vydry. Náročnému životu na otvorených planinách sa prispôsobujú mnohé bylinožravé cicavce a ich predátory. Kopytníkom rastú zuby na pasenie a dlhé nohy na útek pred novými predátormi z radov medveďovitých, psovitých i šabľozubých mačkovitých šeliem.
V tomto období sa hominidi oddeľujú od primátov, čo postupne vedie k evolúcii človeka. Ku koncu neogénu sa výrazne ochladzuje. Pribúdajú nové pevninské mosty a s nimi nastávajú nové vlny migrácie živočíchov a tiež vymieranie.

Kvartér (štvrtohory)

Kvartér je súčasná perióda kenozoika, ktorá sa začala pred 2,588 miliónmi rokov. Je obdobím opakujúcich sa klimatických zmien, dôb ľadových (glaciálov) a dôb medziľadových (interglaciálov). Doteraz sa vymenilo najmenej 20 cyklov glaciálov a interglaciálov. Glaciály trvajú 40 až 100 tisíc rokov, interglaciály sú výrazne kratšie, trvajú 10 až 20 tisíc rokov. V chladných obdobiach prebieha tvorba ľadovcov, ktoré pokrývajú až 14 – 30 % zemského povrchu s priemernou hrúbkou pevninského ľadovca 2,5 – 3 km. Počas zaľadnení dochádza na kontinentoch k posunu klimatických pásem, s ktorými súvisia i zmeny a presuny spoločenstiev rastlín a živočíchov.
Prevažná väčšina dnešných rastlín a živočíchov má svojich priamych aj nepriamych predkov v tomto období. Najvýraznejšou črtou kvartéru je evolúcia rodu Homo a vývoj ľudskej spoločnosti.
.

O PROJEKTE

Tento didaktický materiál pre vás spracovali ľudia z občianskeho združenia PERSONA v rámci projektu Cesta, ako navrátiť radosť z učenia do škôl. Realizácia projektu je možná vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.