VÝVINOVÉ OBDOBIA

Maria Montessori pozorne sledovala deti, aby zistila, akým spôsobom sa vyvíjajú. Zistila, že deti prechádzajú fázami intelektuálneho záujmu a zvedavosti, keď ich fascinujú a priťahujú určité aspekty okolitého prostredia. Tieto fázy pomenovala senzitívnymi obdobiami, ktoré sú ideálne na učenie sa určitých schopností. Je to príležitosť podporiť dieťa v danej činnosti, nielen kvôli kognitívnemu rozvoju dieťaťa, ale aj preto, aby bolo šťastné.
Maria Montessori rozlíšila niekoľko rôznych senzitívnych období. Každé zodpovedá fáze, keď je dieťa pripravené získať určité konkrétne schopnosti. Ak sú deti v tomto veku v správnom prostredí a dostane sa im patričnej podpory a príležitostí, učia sa celkom prirodzeným spôsobom.
Ak dieťa nevyužije senzitívne obdobie, tú istú schopnosť / zručnosť / poznatok nadobudne už len úsilím a vedomým opakovaním.
Maria Montessori a jej nástupcovia vyvinuli koncept vzdelávania, ktorý rešpektuje vývinové fázy dieťaťa, jeho potreby a dispozície vo vzťahu k mysleniu a učeniu v jednotlivých fázach.
Montessori koncept vzdelávania je jedinečný v tom, že Maria pripojila k teoretickému opisu vývinových fáz praktické námety na tvorbu pripraveného prostredia, v ktorom si deti môžu napĺňať svoje vývinové potreby.
Svoju prax začala s deťmi predškolského veku (3 – 6 rokov), potom sa jej práca rozšírila aj na staršie deti (6 – 12 rokov), dospievajúcich (12 – 18 rokov), mladých dospelých (18 – 24 rokov) a aj na deti do troch rokov (0 – 3 roky).

Prvé obdobie, vek 0 – 6 rokov = obdobie „absorbujúcej mysle“
Obdobie od 0 – 6 rokov je pre vývin dieťaťa veľmi dôležitý. Práve počas tohto obdobia sa detský mozog vyvíja rýchlejšie ako v ktoromkoľvek období detstva či puberty. Je mimoriadne citlivý na okolie a je naprogramovaný osvojiť si mnohé schopnosti.
Dieťa v tomto období nadobúda fyzickú i psychickú nezávislosť. Tvorí si svoje sebavedomie. Maria Montessori hovorí o sociálnej embryonálnej fáze – najskôr dieťa musí byť samo sebou, poznávať a rozvíjať samé seba, až potom môže vnímať ostatných, spolupracovať s nimi, byť svojmu okoliu na prospech.
Senzitívne obdobie pre jazyk: od narodenia do 6 rokov;
Senzitívne obdobie pre zmyslový vývin: od narodenia do 6 rokov;
Senzitívne obdobie pre poriadok: od 0,5 do 3,5 rokov;
Senzitívne obdobie pre pohyb: od 0,5 do 4,5 rokov;
Senzitívne obdobie pre drobné predmety: od 1,5 do 3,5 rokov;
Senzitívne obdobie pre sociálny vývin: od 2 do 6 rokov;

Druhé obdobie, vek 6 – 12 rokov = doba zdôvodňovania a abstrakcie
V tomto veku dieťa túži objavovať svet, baží po hlbšom porozumení, po „vedomostiach“ – chce ísť do „sveta“. Montessori pedagogický koncept na to odpovedá tak, že ponúka dieťaťu od prvej chvíle na skúmanie „všetko“ – celý svet, „celý vesmír“.
Dieťa je citlivé aj na morálku – to, čo vidí okolo seba, v okruhu svojich najbližších už vie posudzovať – Je ich správanie „morálne"? Je v rámci stanovených hraníc? Dieťa upozorňuje na prekročenú rýchlosť, na prechod cez cestu mimo prechodu, na porušenie sľubu… V tomto období sa vytvára základ toho, akým morálnym človekom bude.

Tretie obdobie, vek 12 – 18 rokov = vytváranie „sociálneho ja“, rozvoj morálnych hodnôt, vytváranie emocionálnej nezávislosti
Obdobie od 12 – 18 rokov je podobné prvému, nakoľko mu dominuje potreba fyzickej i psychickej samostatnosti. Nastupuje puberta a potreba vyrovnať sa „s novým telom“, aj novým pohľadom na svet. Dieťa, okrem potreby nezávislosti a možnosti nachádzať vlastné miesto, potrebuje zo všetkého najviac podporiť sebaúctu, cítiť ochranu a podporu. Dieťa potrebuje spoznať svoju schopnosť byť ekonomicky nezávislým. V Montessori pedagogickom koncepte je deťom umožnené, aby hospodárili s určitou sumou peňazí, navyšovali ju a mali právomoc rozhodnúť, na aký účel zisky použijú. Toto vývinové štádium sa u detí prejavuje aj kritickým myslením a detí sa často v tomto období stávajú napr. bojovníci za práva zvierat, ekológovia či obhajcovia slabších.

Štvrté obdobie, vek 18 – 24 rokov = chápanie seba a hľadanie svojho miesta vo svete
Cieľom tohto obdobia je duchovná samostatnosť, nezávislosť a sloboda. Mladý človek už vie, kým je a vie, že má na to právo a priestor. Je vnímavý voči vlastným potrebám, rovnako ako voči potrebám druhých. Má kapacitu dočasne uprednostniť potreby iných alebo celku pred svojimi vlastnými, pričom sa necíti ako obeť. Láskavosť nie je pre neho morálnou povinnosťou, ale slobodným rozhodnutím.