KAŽDÁ RASTLINA USPOKOJUJE SVOJE POTREBY

Často, keď vy ľudia idete na prechádzku do lesa, hovoríte: „Ó, ako je tu prekrásne! Aké sú všetky tieto rastliny plné pokoja!“ A je to pravda: Naše dni trávime v tichosti.
Naše listy však neustále usilovne pracujú – zachytávajú čo najviac slnečného žiarenia. Bez svetla by sme totiž my, rastliny, zomreli. Niekedy je nejaký strom taký velikánsky, že zatieni svetlo všetkým ostatným rastlinám. Vtedy ostatné rastliny jednoducho otočia svoje listy iným smerom a usilujú sa zachytiť pre seba slnečné svetlo. Preto vždy, keď idete cez les, môžete vidieť nad svojimi hlavami strechu tvorenú listami, ktoré sa naťahujú, aby zachytili pre svoje rastliny čo najviac slnečného svetla. Každý list si nájde svoj vlastný priestor, kde loví svetlo.
Každá rastlina sa o minerály, ktoré nám poskytuje pôda, delí so všetkými ostatnými. Veľká rastlina na svoje prežitie potrebuje a berie si viac svetla, vody aj minerálov, než iné malé rastlinky. To ale nevadí. Veď veľké rastliny sa za to malým rastlinkám odvďačia. Každý rok na jeseň zhadzujú koše a koše listov, ktoré padajú na zem a zaplnia ju tak opäť minerálmi pre nové mladé rastlinky.
Niekedy nájdete v lese samostatne stojaci velikánsky strom — to sú naši najstarší. Sú velikánski a starí a nesú si svoje dávne tajomstvá. Žijú veľmi dlho a my sme tomu radi, aj keď zužitkujú najviac svetla zo všetkých v lese. Nie je tam už potom takmer žiadne miesto pre mladé stromčeky. Mladý stromček sa ale vždy teší, keď môže rásť spoločne so staršími. Učí sa, ako si tí starší robia svoju prácu, ako plnia vzduch kyslíkom a vlhkosťou, aby ste mohli žiť vy ľudia a tiež zvieratá.
Pretože sa my rastliny nedokážeme pohnúť z miesta, na ktorom sme sa narodili, uzatvárame pevné priateľstvo s pôdou. Držíme sa pôdy tak pevne, že ju nemôže odniesť ani silný dážď alebo búrka. Zvyčajne obrastieme aj veľké kamene. Kým sme menšie alebo mladšie, poohýbame sa a nájdeme si miesto tak, aby nikto z nás nemusel žiť stiesnene.
Každý z nás má viac či menej rovnaké potreby. Potrebujeme vzduch, vodu, minerály a svetlo. Na zemi je miesto pre veľa najrôznejších druhov rastlín. Niektoré z nás žijú dokonca na púšťach, iné zasa na morských pobrežiach a ďalšie vo veľmi chladných oblastiach. Niektoré žijú spolu v hlbokom lese, iné zasa na širokých poliach. Kdekoľvek žijeme, nažívame v harmónii s pôdou a vzduchom. Berieme si, čo potrebujeme a iným okolo seba dávame kyslík, množstvo zelene, chladnejší vzduch a tieň. Niektoré z nás majú svoje triky, ktoré využívajú na to, aby prežili. V určitom čase na určitých miestach, kde nie je dostatok vody, dokážu si niektoré z nás zlepšiť svoje podmienky. Zadržia vodu a hospodária s ňou veľmi opatrne.
Existujú aj rastliny, ktoré sa prispôsobujú okolitým podmienkam inak — zmenou svojho šatníka. Počas roka menia svoje ošatenie zo žiarivo zeleného na tmavo zelené a neskôr na červené, žlté alebo oranžové.
Niektoré z nás majú iný trik – vyrastú veľmi rýchlo v prvých jarných dňoch, hneď po tom, keď sa začne otepľovať po zime. Využívajú tak čas, kým sa prebudia veľké stromy, ktoré by im neskôr brali svetlo.
A púpava — to je najväčší kúzelník. Môžeš jej listy odstrihnúť aj trikrát a ona vždy prežije!

IBA NIEKOĽKO SEMIENOK SA VYVINIE DO NOVEJ RASTLINY

Väčšina z nás začína svoj život rovnako – ako semienko s tvrdou, vode odolnou šupkou. Táto šupka nás chráni pred poškodením, kým nás na nové miesto, kde budeme žiť, odnáša vietor, voda, alebo nás odnášajú niektoré zvieratá. Vo vnútri semienka je uskladnený dostatok potravy pre novú rastlinku. Keď je semienko odfúknuté alebo odnesené na nejaké nové miesto, nie vždy je tam možnosť, aby mohla vyrásť nová rastlinka. Každý rok sú milióny semienok zjedené zvieratami ako ich potrava. Mnohé semienka spadnú na miesta, kde žijú už iné rastliny a kde už nie je viac miesta pre nové rastlinky. Niekedy je vietor taký silný, že semienka odnesie až ďaleko na skaly, kde nie je žiadna pôda a žiadna vlhkosť alebo je tam príliš chladno, takže tam nemôže rásť rastlina. Ale naše materské rastliny z týchto dôvodov vyrábajú rok čo rok oveľa viac semien, než je v skutočnosti potrebné.
Semienka, ktoré pristanú na pôde, majú možnosť sa vyvíjať.
Keď je raz semeno v Zemi, môže si cez šupku nasať vodu. A potom, keď sa semienko prebudí, rastie smädnými korienkami dolu do zeme a naopak, prvé svetlé lístky rastú ku slnku, aby tam hľadali svetlo a teplo. Rastlinka ale môže ďalej rásť iba v prípade, že si nájde dostatok svetla.

FUNKCIE JEDNOTLIVÝCH ČASTÍ RASTLINY: LIST, KOREŇ, STONKA, KVET, PLOD A SEMIENKO

Každá rastlina sa tiež podobá mestu, v ktorom je mnoho usilovných robotníkov. Sú tam skupiny robotníkov pre rôzne druhy úloh. Každá akokoľvek malá bunka vie, čo je jej úlohou. Napríklad listy, to sú uctievači slnka. Hľadajú slnko, aby mohli využiť jeho svetlo a vyrábať pre celú rastlinu potravu. Jedna skupina robotníkov prijíma kysličník uhličitý a vypúšťa kyslík. Iní robotníci vyrábajú pre rastlinu cukor.
Prácou stonky je zasa držať listy, aby sa mohli naťahovať za slnkom. Vo vnútri stonky sa nachádzajú jemné rúrky, ktorými sa privádza voda a minerály k listom, kde je vyrábaná potrava. Ďalšie rúrky sa starajú o odvádzanie potravy k ostatným častiam rastliny.
Korene prerážajú pôdu v snahe hľadať vodu. Vedia vodu vycítiť aj na diaľku. Nasávajú vodu a vytláčajú ju až do listov. Listy samozrejme tiež pomáhajú pri zbieraní vody. A tak sa dostane voda všade tam, kde je potrebná. Ďalšou úlohou koreňov je držať rastlinu pevne v zemi, aby mohla rovno stáť.
Každý rok sa tešíme na výnimočné obdobie. Je to obdobie, kedy máme veľkú oslavu. V tomto čase sú mužské a ženské časti rastlín pripravené privádzať na svet nové generácie rastlín. Vtedy sa vyzdobia množstvom prekrásne farebných a voňavých kvetov, pripravia dostatok pohostenia pre všetok hmyz a vtáky. Hmyz je niekedy taký zaneprázdnený, že by si nás možno ani nevšimol a preto pripravujeme preň pristávacie plochy v príjemných farbách, aby mohol vojsť do kvetu. Hmyz nám totiž nesmierne pomáha v tom, aby sme mohli založiť nové kolónie.
Časť z našich peľových zrniek sa zachytí na tele hmyzu, ktorý navštívil kvet a pohostil sa pripraveným sladkým nektárom. Hmyz tak naše perové zrná zanesie ku inej rastlinke a v nej sa vďaka tomu môže vyvinúť nové semienko.
A potom je po oslave. Vôňa a farby zmiznú a sme opäť iba zelené. Ďalší robotníci v rastlinách napĺňajú ruksaky s potravou pre malé bábätká – semiačka, robia im zásoby na časy, keď pôjde semienko do sveta – bude cestovať svetom a hľadať si miesto pre život. Kým sa balia ruksaky, rozprávame my mamy – rastliny našim detičkám o všetkých zvláštnostiach nášho druhu a o našich úlohách. Každé semienko si v sebe nesie balíček plný návodov na to, ako sa stať skutočnou rastlinou. Je to stavebný plán pre novú rastlinu.
Každá rastlina má svoj spôsob, ako posiela svoje deti do sveta. Niektoré semienka cestujú vzduchom, iné sú odnášané zvieratami a zasa iné sú zožraté vtákmi, ktoré semienka prehltnú a niekde inde ich zasa vypustia von.

Záver

Toto je príbeh rastlín. Žijeme so špeciálnym poslaním, dôležitým aj pre život zvierat a ľudí na celej našej spoločnej Zemi. Aj keď len niektorí z nás majú to Šťastie, že sa môžu rozvinúť zo semienka na dospelú rastlinu, tí ktorí prežijú, slávia život. Keď sa ráno prebudíme, spolu s vychádzajúcim slnkom, pýtame sa sami seba: „Ako by sme dnes mohli spríjemniť život seba aj všetkým ostatným? Ako by sme mohli zaobstarať nejakú potravu pre živočíchov? Ako by sme mohli udržať tento kopček zeme tak, aby ho nerozmočil dážď a neodniesol všetku pôdu preč? Ako by sme mohli šíriť jarným ranným vzduchom krásne vône našich kvetov? Ako by sme mohli osviežiť smädné ústa turistov našimi plodmi? Akú prácu by sme ešte mohli vykonať ako vďaku za náš prekrásny život na Zemi?“

O PROJEKTE

Tento didaktický materiál pre vás spracovali ľudia z občianskeho združenia PERSONA v rámci projektu Cesta, ako navrátiť radosť z učenia do škôl. Realizácia projektu je možná vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.